VERŠ 16
bahir antaś ca bhūtānām
acaraṁ caram eva ca
sūkṣmatvāt tad avijñeyaṁ
dūra-sthaṁ cāntike ca tat
bahiḥ — vonku; antaḥ — vo vnútri; ca — tiež; bhūtānām — zo všetkých živých bytostí; acaram — nehybný; caram — pohyblivý; eva — tiež; ca — a; sūkṣmatvāt — pre svoju jemnosť; tat — to; avijñeyam — nepoznateľná; dūra-stham — veľmi vzdialená; ca — i; antike — blízko; ca — a; tat — to.
Najvyššia Pravda sa nachádza mimo i vo vnútri všetkých živých bytostí, vo všetkom pohyblivom i nehybnom. Hmotné zmysly ju nemôžu postrehnúť, ani poznať, pretože je veľmi jemná. Hoci je veľmi, veľmi ďaleko, je zároveň všetkým nablízku.
Z vedskych písiem sa môžeme dozvedieť, že Nārāyaṇa, Najvyššia Osoba, sídli vo vnútri i mimo všetkých živých bytostí. Existuje v duchovnom i hmotnom svete. Hoci je veľmi, veľmi ďaleko, je zároveň veľmi blízko. To sú závery vedskych písiem. Āsino dūraṁ vrajati śayāno yāti sarvataḥ (Kaṭha Upaniṣad1.2.21). A keďže je neustále naplnený transcendentálnou blaženosťou, nemôžeme pochopiť, ako si užíva Svojho majestátu. Našimi hmotnými zmyslami Ho neuvidíme ani nepochopíme. Preto sa vo vedskych písmach hovorí, že Kṛṣṇu nemôžeme pochopiť týmito hmotnými zmyslami a mysľou. No ten, kto svoje myšlienky a zmysly očistil vedomím Kṛṣṇu a zapojil sa do oddanej služby, Ho môže vidieť neustále. To je potvrdené v Brahma-saṁhite. Oddaný, ktorý vyvinul lásku k Bohu, Ho môže vidieť v každom okamihu, neustále. Podobne v Bhagavad-gīte(11.54) sa píše, že Ho môžeme uzrieť a pochopiť jedine oddanou službou. Bhaktyā tv ananyayā śakyaḥ.