VERŠ 24
ya evaṁ vetti puruṣaṁ
prakṛtiṁ ca guṇaiḥ saha
sarvathā vartamāno ’pi
na sa bhūyo ’bhijāyate
yaḥ — ten, kto; evam — tak; vetti — pochopí; puruṣam — živá bytosť; prakṛtim — hmotná príroda; ca — a; guṇaiḥ — kvality hmotnej prírody; saha — s; sarvathā — všemožné; vartamānaḥ — situovaný; api — hoci; na — nikdy; saḥ — on; bhūyaḥ — znovu; abhijāyate — narodí sa.
Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí.
Jasné pochopenie hmotnej prírody, Nadduše a individuálnej duše a ich vzájomných vzťahov otvára živej bytosti cestu k oslobodeniu a návratu do duchovného neba s tým, že sa už nikdy nebude musieť vrátiť do tohoto hmotného sveta. To je ovocie poznania. Zmyslom poznania je jasne pochopiť, že živá bytosť náhodou poklesla do hmotného bytia. Svojím vlastným úsilím v spoločnosti autorít, svätcov a duchovného učiteľa, musí pochopiť svoje postavenie a obnoviť svoje duchovné vedomie alebo vedomie Kṛṣṇu pochopením Bhagavad-gīty tak, ako je vysvetlená Najvyššou Božskou Osobnosťou. Potom si môže byť istá, že sa nikdy nevráti do tohoto hmotného bytia. Premiestni sa do duchovného sveta, kde bude žiť večný a blažený život plný poznania.