VERŠ 29
samaṁ paśyan hi sarvatra
samavasthitam īśvaram
na hinasty ātmanātmānaṁ
tato yāti parāṁ gatim
samam — rovnako; paśyan — vidí; hi — iste; sarvatra — všade; samavasthitam — jednako sídli; īśvaram — Nadduša; na — nie; hinasti — degraduje; ātmanā — myslou; ātmānam — duša; tataḥ — potom; yāti — dosiahne; parām — transcendentálny; gatim — cieľ.
Kto vidí Naddušu všade — v každej živej bytosti — nie je viac v područí svojej mysle. Tak dosiahne transcendentálny cieľ.
Živá bytosť sa prijatím hmotnej existencie ocitla v situácii odlišnej od duchovného bytia. No len čo pochopí, že Najvyšší Pán v podobe Paramātmy prebýva všade a realizuje prítomnosť Najvyššej Božskej Osobnosti v každej živej bytosti, prestane degradovať kvôli svojej deštruktívnej mentalite a začne robiť pokroky na ceste do duchovného sveta. Myseľ býva obyčajne opojená zmyslovým pôžitkom, no len čo sa obráti k Nadduši, človek sa zdokonalí v duchovnom poznaní.