VERŠ 15
rajasi pralayaṁ gatvā
karma-saṅgiṣu jāyate
tathā pralīnas tamasi
mūḍha-yoniṣu jāyate
rajasi — vo vášni; pralayam — smrť; gatvā — dosiahne; karma-saṅgiṣu — v spoločnosti tých, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti; jāyate — narodí sa; tathā — podobne; pralīnaḥ — zanikajúci; tamasi — v nevedomosti; mūḍha-yoniṣu — v zvieracích druhoch; jāyate — narodí sa.
Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat.
Niektorí ľudia sa nazdávajú, že keď duša dospeje do ľudskej podoby, nemôže už nikdy poklesnúť. To je však omyl. Z tohto verša vyplýva, že ak u človeka prevláda kvalita nevedomosti, v okamihu smrti poklesne do zvieracej životnej formy. Odtiaľ sa musí evolučným cyklom opäť povýšiť na ľudskú úroveň. Tí, ktorí berú život vážne, by preto mali konať v kvalite dobra a v dobrej spoločnosti nakoniec transcendovať kvality hmotnej prírody a stať sa vedomými si Kṛṣṇu. To je cieľ ľudského života. V opačnom prípade tu nie je ani záruka, že človek znovu dosiahne ľudskú podobu.