VERŠ 17

Keďže dnešná spoločnosť nie je príliš naklonená živým tvorom, odporúča sa, aby sa ľudia začali venovať vedomiu Kṛṣṇu. Prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu sa spoločnosť povznesie na úroveň kvality dobra. Potom budú môcť ľudia vidieť veci také, aké sú. Pod vplyvom kvality nevedomosti sa z ľudí stávajú zvieratá a strácajú schopnosť jasného pohľadu na vec. Za nič na svete nechcú pochopiť, že riskujú, že ich v ďalšom živote zabijú zvieratá, ktoré teraz zabíjajú oni. Pretože nemajú skutočné poznanie, začnú byť nezodpovední. Aby sme zabránili tejto nezodpovednosti, musíme zaviesť výchovu a vzdelanie vedúce k rozvoju kvality dobra. L̍udia vychovávaní v kvalite dobra sú rozvážni a vidia veci také, aké naozaj sú. Blahobyt a šťastie sa dostavia automaticky. Aj keď je väčšina ľudstva nešťastná a neúspešná — ak sa čo len jedno percento obyvateľstva začne venovať rozvíjaniu vedomia Kṛṣṇu a dospeje do kvality dobra, je možné, že zavládne mier a hojnosť na celom svete. Naopak, ak sa svet celkom oddá kvalite vášne a nevedomosti, nemôže nikdy existovať mier alebo blahobyt. Pod vplyvom kvality vášne sa z ľudí stávajú lakomci a ich chamtivosť nepozná hraníc. Môžeme vidieť, že aj keď má niekto dostatok peňazí a dostačujúce prostriedky na uspokojovanie zmyslov, necíti sa byť šťastný a jeho myseľ nenachádza pokoj. Nie je to možné, pretože je pod vplyvom kvality vášne. Ak vôbec túži po šťastí, jeho peniaze mu nepomôžu. Vedomím Kṛṣṇu sa musí povzniesť na úroveň kvality dobra. Človek v kvalite vášne nie je iba duševne nešťastný, ale aj jeho práca a zamestnanie sú pre neho záťažou. Musí veľa plánovať a podnikať, aby si udržal svoje status quo. To je veľmi chúlostivá situácia. V kvalite nevedomosti sa z ľudí stávajú blázni. Pod vplyvom nepriaznivých okolností sa uchyľujú k omamným látkam a klesajú do ešte hlbšej nevedomosti. Ich budúcnosť je veľmi temná.