VERŠ 19
nānyaṁ guṇebhyaḥ kartāraṁ
yadā draṣṭānupaśyati
guṇebhyaś ca paraṁ vetti
mad-bhāvaṁ so ’dhigacchati
na — žiadne; anyam — iné; guṇebhyaḥ — než kvality; kartāram — konateľ; yadā — keď; draṣṭā — ten, kto vidí; anupaśyati — v pravom svetle; guṇebhyaḥ — z kvalít hmotnej prírody; ca — a; param — transcendentálne; vetti — pozná; mat-bhāvam — k Mojej duchovnej podstate; saḥ — on; adhigacchati — je povýšený.
Človek, ktorý vpravde vidí, že všetky činnosti sú vykonávané iba týmito kvalitami prírody a pozná Najvyššieho Pána, ktorý je transcendentálny voči všetkým týmto kvalitám, dosiahne Moju duchovnú prirodzenosť.
Tým, že sa od osvietených duší poučíme a správne porozumieme činnostiam kvalít hmotnej prírody, môžeme sa nad tieto kvality povzniesť. Prvým duchovným učiteľom je Kṛṣṇa, a On odovzdal toto duchovné poznanie Arjunovi. O tom, ako pôsobia kvality hmotnej prírody, sa môžeme naučiť iba od ľudí plne vedomých si Kṛṣṇu. Ak tak neučiníme, môže sa stať, že svoj život nevyužijeme správne. Z pokynov pravého duchovného učiteľa sa môžeme poučiť o našej duchovnej povahe, o našom tele, o zmysloch a o našom zajatí v kvalitách hmotnej prírody. Ak sme v zajatí týchto kvalít, sme bezmocní. Ak si však uvedomíme našu skutočnú povahu, môžeme dosiahnuť transcendentálnu úroveň a pokročiť v duchovnom živote. Nie je to živá bytosť, ktorá vykonáva rôzne činy. Duša je nútená konať, pretože sa nachádza v tele, ovládanom určitou kvalitou hmotnej prírody. Bez pomoci duchovnej autority nemôžeme pochopiť naše momentálne postavenie. Pod vedením pravého duchovného učiteľa pochopíme, aké je naše skutočné postavenie a upevníme sa v plnom vedomí Kṛṣṇu. Človeka vedomého si Kṛṣṇu neovplyvňujú kvality hmotnej prírody. V siedmej kapitole už bolo vysvetlené, že ten, kto sa odovzdá Kṛṣṇovi, je oslobodený od hmotných činov. Preto na toho, kto vidí veci také, aké sú, vplyv hmotnej prírody postupne prestáva pôsobiť.