VERŠ 20
guṇān etān atītya trīn
dehī deha-samudbhavān
janma-mṛtyu-jarā-duḥkhair
vimukto ’mṛtam aśnute
guṇān — kvality; etān — tieto; atītya — transcenduje; trīn — tri; dehī — vtelená bytosť; deha — telo; samudbhavān — pochádzajúci; janma — narodenie; mṛtyu — smrť; jarā — staroba; duḥkhaiḥ — strasti; vimuktaḥ — vyslobodená; amṛtam — nektár; aśnute — teší sa.
Ak sa živá bytosť povznesie nad tieto tri kvality, spojené s telom, vyslobodí sa zo strastí rodenia, staroby a smrti, a teší sa z nektáru už v tomto živote.“
V tomto verši je vysvetlené, ako sa človek môže udržať na transcendentálnej úrovni a byť si plne vedomý Kṛṣṇu už v tomto tele. Sanskṛtské slovo dehī znamená „vtelený.“ Aj keď je duša v hmotnom tele, môže sa vyslobodiť spod vplyvu kvalít hmotnej prírody tým, že robí pokroky v duchovnom poznaní. Šťastie duchovného života môžeme prežívať aj v súčasnom tele a po opustení tohoto tela sa celkom iste dostaneme do duchovného sveta. Duchovné šťastie však môžeme prežívať už v tomto tele. To znamená, že ak vykonávame oddanú službu s mysľou upretou na Kṛṣṇu, sme oslobodení z hmotných pút. To bude vysvetlené v osemnástej kapitole. Ak je človek oslobodený spod vplyvu kvalít hmotnej prírody, zapojí sa do oddanej služby.