VERŠ 22
etair vimuktaḥ kaunteya
tamo-dvārais tribhir naraḥ
ācaraty ātmanaḥ śreyas
tato yāti parāṁ gatim
etaiḥ — od týchto; vimuktaḥ — oslobodený; kaunteya — syn Kuntī; tamaḥ-dvāraiḥ — od brán nevedomosti; tribhiḥ — trojaký; naraḥ — človek; ācarati — koná; ātmanaḥ — vlastné ja; śreyaḥ — blaho; tataḥ — potom; yāti — ide; parām — k najvyššiemu; gatim — cieľu.
Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.
Každý by si mal dávať pozor na týchto troch nepriateľov ľudského života: žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Čím viac je od nich odpútaný, tým viac sa očisťuje jeho bytie a môže konať podľa príkazov a pravidiel Ved. Nasledovaním usmerňujúcich zásad ľudského života sa postupne povýši na úroveň duchovnej realizácie. Ak má človek šťastie a dosiahne pomocou tohto výcviku vedomie Kṛṣṇu, potom je jeho pokrok zaistený. Vo Vedach je funkcia zákona karmy alebo zákona príčiny a účinku opísaná tak, aby sa človek mohol postupne očistiť. Celý proces spočíva v oslobodení sa od žiadostivosti, chamtivosti a hnevu. Týmto postupným prehlbovaním poznania sa človek môže povýšiť na najvyšší stupeň sebarealizácie, ktorá sa zdokonaľuje oddanou službou. Oddaná služba potom zaručuje podmienenej duši oslobodenie sa. Za týmto účelom boli podľa vedskeho systému ustanovené štyri spoločenské triedy a štyri životné štádiá. Každá kasta alebo spoločenská trieda má svoje vlastné pravidlá a príkazy, ktoré automaticky dovedú každého, kto sa nimi riadi, na najvyššiu úroveň duchovnej realizácie. Taký človek bude nepochybne oslobodený.