VERŠ 5
yajña-dāna-tapaḥ-karma
na tyājyaṁ kāryam eva tat
yajño dānaṁ tapaś caiva
pāvanāni manīṣiṇām
yajña — obete; dāna — milodary; tapaḥ — pokánie; karma — skutkov; na — nikdy; tyājyam — vzdávať sa; kāryam — musí konať; eva — istotne; tat — to; yajñaḥ — obeť; dānam — štedrosť; tapaḥ — pokánie; ca — aj; eva — istotne; pāvanāni — očistné; manīṣiṇām — pre veľké duše.
Obetných činov, dobročinnosti a pokánia sa človek nemá nikdy zriekať. Musí ich vykonávať. Obeť, dobročinnosť a pokánie sú vskutku očistné aj pre veľké duše.
Yogīni majú vykonávať činnosti, ktoré sú priaznivé pre pokrok ľudskej spoločnosti. Existuje mnoho očistných procesov, ktoré človeka povyšujú na duchovnú úroveň. Svadobný obrad sa nazýva vivāha-yajña a je považovaný za jednu z takýchto obetí. Mal by však sannyāsī, človek v životnom štádiu odriekania, ktorý pretrhal všetky rodinné putá, podporovať svadobné obrady? Śrī Kṛṣṇa hovorí, že by sme sa nikdy nemali zriekať obetí prospešných ľudstvu. Cieľom svadobného obradu vivāha-yajña je usmerniť myseľ človeka tak, aby našiel pokoj a mohol pokročiť v duchovnom živote. Vo väčšine prípadov by vivāha-yajñu mali podporovať aj osoby v životnom štádiu odriekania. Sannyāsī by sa nikdy nemal stýkať so ženami, ale to neznamená, že by sa mladý muž v nižšom životnom štádiu nesmel oženiť. Cieľom všetkých predpísaných obetných úkonov je dosiahnuť Najvyššieho Pána. Ak sa človek nachádza v nižšom životnom štádiu, nemal by sa týchto obetí zriekať. Dobročinnosť je tiež určená na očistu srdca. Ako bolo povedané — ak človek dáva milodary vhodným osobám, napreduje v duchovnom živote.