VERŠ 64
sarva-guhyatamaṁ bhūyaḥ
śṛṇu me paramaṁ vacaḥ
iṣṭo ’si me dṛḍham iti
tato vakṣyāmi te hitam
sarva-guhya-tamam — najdôvernejší zo všetkých; bhūyaḥ — opäť; śṛṇu — vypočuj si; me — odo Mňa; paramam — najvyšší; vacaḥ — pokyn; iṣṭaḥ asi — si drahý; me — Mne; dṛḍham — veľmi; iti — tak; tataḥ — preto; vakṣyāmi — hovorím to; te — pre tvoj; hitam — prospech.
Pretože si Môj veľmi drahý priateľ, vyjavím ti najvyšší pokyn, najdôvernejšie poznanie zo všetkých. Vypočuj si ho odo Mňa, pretože ti je na tvoj vlastný prospech.
Śrī Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi dôverné poznanie o neosobnom Brahmane, ešte dôvernejšie poznanie o Nadduši sídliacej v srdciach všetkých tvorov a teraz mu vyjaví najdôvernejšiu časť poznania — odovzdanie sa Najvyššej Božskej Osobnosti. Na konci deviatej kapitoly Kṛṣṇa hovorí: man-manāḥ, „neustále na Mňa mysli.“ Rovnaká výzva sa opakuje aj tu, aby sa zdôraznilo jadro učenia Bhagavad-gīty. Toto učenie nemôžu pochopiť obyčajní ľudia. Človek musí byť najprv Kṛṣṇovi veľmi drahý, musí byť Jeho čistým oddaným. To je najdôležitejší odkaz celej vedskej literatúry. To, čo tu Kṛṣṇa hovorí, tvorí najpodstatnejšiu časť poznania, a všetky živé bytosti, nielen Arjuna, by sa tým mali riadiť.