VERŠ 66
sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ
sarva-dharmān — všetky druhy náboženstiev; parityajya — zanechaj; mām — Mne; ekam — iba; śaraṇam — odovzdaj sa; vraja — ísť k; aham — Ja; tvām — teba; sarva — všetky; pāpebhyaḥ — od všetkých následkov za hriešne činnosti; mokṣayiṣyāmi — oslobodím; mā — nie; śucaḥ — boj sa.
Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.
Śrī Kṛṣṇa opísal najrôznejšie druhy poznania, zahŕňajúce náboženstvo, poznanie o Najvyššom Brahmane, poznanie o Nadduši, o rôznych spoločenských triedach a životných štádiách, o životnom štádiu odriekania, poznaní a odpútanosti, o tom, ako ovládať myseľ a zmysly, o meditácii atď. Ďalej opísal rôzne druhy náboženstiev. Teraz, v závere Bhagavad-gīty, radí Arjunovi, aby zanechal všetky metódy, ktoré mu opísal, a odovzdal sa iba Jemu, pretože to ho ochráni pred všetkými následkami za hriešne činnosti, a tiež mu sľúbil osobnú ochranu.
V siedmej kapitole bolo povedané, že iba ten, kto sa zbavil všetkých následkov za hriešne činnosti, môže začať uctievať Kṛṣṇu. To by mohlo znamenať, že nikto nemôže začať uctievať Kṛṣṇu, ak sa pred tým nezbavil všetkých následkov za hriešne činnosti. Na margo takých pochybností tu Kṛṣṇa hovorí, že aj človek, ktorý sa úplne nezbavil následkov za minulé hriechy, sa ich automaticky zbaví, len čo sa Mu odovzdá. Na to, aby sme sa oslobodili od následkov hriešnych činností, nemusíme vynaložiť nijaké zvláštne úsilie. Musíme však bez váhania prijať Kṛṣṇu ako najvyššieho záchrancu všetkých živých bytostí a s vierou a láskou sa Mu odovzdať.
Spôsob odovzdania sa Kṛṣṇovi je opísaný v Hari-bhakti-vilāse (11.676):
ānukūlyasya saṅkalpaḥ
prātikūlyasya varjanam
rakṣiṣyatīti viśvāso
goptṛtve varaṇaṁ tathā
ātma-nikṣepa-kārpaṇye
ṣaḍ-vidhā śaraṇāgatiḥ
Podľa procesu oddanej služby by sme mali jednoducho prijať také náboženské zásady, ktoré nás nakoniec dovedú k oddanej službe Pánovi. Človek môže vykonávať svoje povinnosti podľa svojho sociálneho postavenia, no tieto činnosti sú zbytočné, ak ho nevedú k vedomiu Kṛṣṇu. Všetkému, čo nevedie k tomuto dokonalému vzťahu, sa musíme vyhýbať. Mali by sme byť presvedčení o tom, že nás Kṛṣṇa chráni pred všetkými ťažkosťami a za každých okolností. Nemusíme dumať nad tým, ako udržať telo a dušu pohromade. O to sa postará Kṛṣṇa. Mali by sme sa vždy považovať za bezmocných a na Kṛṣṇu hľadieť ako na základ svojho životného úspechu. Nečistôt hmotného sveta sa zbavíme, iba ak si plne uvedomíme Kṛṣṇu a s láskou a oddanosťou Mu začneme slúžiť. Existuje mnoho náboženstiev a mnoho očistných procesov, ako napríklad cesta kultivácie poznania, meditácia v mystickom yogovom systéme atď. Kto sa však odovzdá Kṛṣṇovi, nemusí vykonávať tieto očistné úkony. Prosté odovzdanie sa Kṛṣṇovi nás ušetrí zbytočnej straty času. Môžeme tak naraz urobiť pokrok a zbaviť sa všetkých následkov za hriešne činnosti.
Mali by sme byť pripútaní k prekrásnej podobe Kṛṣṇu. Kṛṣṇa znamená najpríťažlivejší. Človek, ktorého priťahuje krásna, vševedúca a všemocná podoba Kṛṣṇu, sa môže považovať za šťastného. Existuje mnoho druhov transcendentalistov. Jedných priťahuje neosobný Brahman, iných Nadduša, no ten, koho priťahuje osobná podoba Najvyššej Božskej Osobnosti, a predovšetkým podoba Kṛṣṇu, je najdokonalejší spomedzi všetkých transcendentalistov. Inými slovami, oddaná služba s plným vedomím Kṛṣṇu je najdôvernejšou časťou poznania a tiež podstatou celej Bhagavad-gīty. Karma-yogīni, empirickí filozofi, mystici a oddaní — tí všetci sú označovaní ako transcendentalisti, no čistí oddaní z nich stoja najvyššie. Veľmi dôležité slová, ktoré boli použité v tomto verši, sú mā śucaḥ alebo „neboj sa, neváhaj, nemaj strach“. Človek by sa azda mohol cítiť zmätený z toho, že sa má zrieknuť všetkých druhov náboženstiev a jednoducho sa odovzdať Kṛṣṇovi, no také obavy sú celkom zbytočné.