VERŠ 30
dehī nityam avadhyo ’yaṁ
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
dehī — vlastníčka hmotného tela; nityam — večná; avadhyaḥ — nemôže byť zabitá; ayam — táto duša; dehe — v tele; sarvasya — každého; bhārata — ó, Bharatov potomok; tasmāt — preto; sarvāṇi — všetky; bhūtāni — živé bytosti (ktoré sú narodené); na — nikdy; tvam — ty; śocitum — smútiť; arhasi — hodí sa.
Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.
Týmto veršom zakončuje Kṛṣṇa časť, v ktorej opisuje nemennú dušu. Pri opise jej rozličných aspektov konštatoval, že duša je večná a telo pominuteľné. Preto by sa Arjuna ako kṣatriya nemal vyhýbať svojím povinnostiam zo strachu, že môžu na bojisku zahynúť jeho praotec Bhīṣma a učiteľ Droṇa. Takisto aj my musíme na základe Kṛṣṇovho autoritatívneho postavenia bez najmenších pochýb prijať, že jestvuje duša, ktorá sa odlišuje od tela. Mali by sme odmietnuť názor, že duše niet alebo že život vzniká v určitom štádiu hmotnej evolúcie, ktorá sa zakladá na vzájomnom pôsobení chemických zlúčenín. Napriek tomu, že duša je nesmrteľná, nie je podporované násilie. Iba v čase vojny, keď ide o nevyhnutnú potrebu, sa môže násilie použiť, ale jedine vtedy, keď je schválené Bohom, a nie z vlastného rozmaru.