VERŠ 38
sukha-duḥkhe same kṛtvā
lābhālābhau jayājayau
tato yuddhāya yujyasva
naivaṁ pāpam avāpsyasi
sukha — šťastie; duḥkhe — a nešťastie; same — vyrovnanosť; kṛtvā — konať tak; lābha-alābhau — pri strate aj zisku; jaya-ajayau — v porážke aj vo víťazstve; tataḥ — potom; yuddhāya — v záujme boja; yujyasva — bojuj; na — nikdy; evam — takto; pāpam — hriešne následky; avāpsyasi — získaš.
Bojuj, lebo to je tvojou povinnosťou; bojuj bez ohľadu na šťastie alebo nešťastie, zisk alebo stratu, víťazstvo alebo porážku; tak na seba neuvalíš hriech.
Teraz Kṛṣṇa Arjunu priamo vyzýva, aby bojoval, pretože si to sám želá. Človek vedomý si Kṛṣṇu koná bez ohľadu na výsledky svojej činnosti, či už prinášajú šťastie alebo bolesť, zisk alebo stratu, víťazstvo alebo porážku. Keď dospeje k názoru, že všetko treba robiť pre Kṛṣṇu, má transcendentálne vedomie. Taká činnosť neprináša žiadne hmotné následky. Ten, kto koná pre svoj zmyslový pôžitok — je jedno, či pod vplyvom kvality dobra alebo kvality vášne — vystavuje sa buď dobrým, alebo zlým následkom. No ten, kto sa celkom odovzdá Kṛṣṇovi a všetko robí s týmto vedomím, s vedomím Kṛṣṇu, nemá voči nikomu žiadne povinnosti ani záväzky, ako to v normálnom živote zvyčajne býva. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.5.41) sa hovorí:
devarṣi-bhūtāpta-nṛṇāṁ pitṝṇāṁ
na kiṅkaro nāyam ṛṇī ca rājan
sarvātmanā yaḥ śaraṇaṁ śaraṇyaṁ
gato mukundaṁ parihṛtya kartam
„Kto sa celkom odovzdal Kṛṣṇovi, Mukundovi, a zriekol sa všetkých ostatných povinností, ten nemá voči nikomu žiadne záväzky — ani k polobohom, k mudrcom, k príbuzným, k predkom či k celému ľudstvu.“ Kṛṣṇa toto Arjunovi nepriamo naznačil a v nasledujúcich veršoch to bude vysvetlené podrobnejšie.