VERŠ 5
gurūn ahatvā hi mahānubhāvān
śreyo bhoktuṁ bhaikṣyam apīha loke
hatvārtha-kāmāṁs tu gurūn ihaiva
bhuñjīya bhogān rudhira-pradigdhān
gurūn — nadriadení; ahatvā — nezabitím; hi — istotne; mahā-anubhāvān — veľké duše; śreyaḥ — je lepšie; bhoktum — užiť života; bhaikṣyam — žobraním; api — aj; iha — v tomto živote; loke — na tomto svete; hatvā — zabíjanie; artha — zisk; kāmān — takto si želať; tu — ale; gurūn — nadriadení; iha — na tomto svete; eva — istotne; bhuñjīya — musieť sa tešiť; bhogān — predmety pôžitku; rudhira — krv; pradigdhān — poškvrnené.
Je lepšie živiť sa na tomto svete žobraním, než žiť za cenu životov vznešených duší, ktoré sú mojimi učiteľmi. Aj keď sú chamtiví, sú mi predsa nadriadení. Ak budú zabití, bude naša vojenská korisť poškvrnená krvou.
Podľa predpisov zjavených písiem treba opustiť učiteľa, ktorý sa dopúšťa hanebných činov a ktorý stratil súdnosť. Bhīṣma a Droṇa sa museli na základe Duryodhanovej finančnej podpory pridať na jeho stranu, aj keď by vlastne takéto postavenie nemali prijať. Za týchto okolností stratili úctu ako učitelia. Arjuna ich však aj naďalej pokladal za svojich nadriadených, a preto by sa užívanie hmotného zisku po ich smrti rovnalo užívaniu koristi poškvrnenej krvou.