VERŠ 55
śrī-bhagavān uvāca
prajahāti yadā kāmān
sarvān pārtha mano-gatān
ātmany evātmanā tuṣṭaḥ
sthita-prajñas tadocyate
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; prajahāti — odvrhuje; yadā — keď; kāmān — túžba po zmyslovom pôžitku; sarvān — všetkých možných druhov; pārtha — ó, syn Pṛthy; manaḥ-gatān — mentálne výmysly; ātmani — v čistom stave duše; eva — istotne; ātmanā — očistená myseľ; tuṣṭaḥ — spokojný; sthita-prajñaḥ — umiestnený na transcendentálnej úrovni; tadā — vtedy; ucyate — vraví sa.
Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.
Śrīmad-Bhāgavatam potvrdzuje, že osoba, ktorá láskyplne a oddane slúži Kṛṣṇovi, má dobré vlastnosti veľkých svätcov, zatiaľ čo ten, kto nie je na tejto transcendentálnej úrovni, nemá v skutočnosti žiadne dobré vlastnosti, lebo je isté, že sa bude uchyľovať k svojím mentálnym špekuláciám. Tiež je tu správne podotknuté, že človek musí zavrhnúť všetky druhy túžby po hmotných pôžitkoch, ktoré majú pôvod vo vypočítavej mysli. Tieto hmotné túžby sa nedajú zastaviť umelo, ale môžu bez zvláštneho úsilia postupne zmiznúť, ak človek robí všetko so snahou uspokojiť Kṛṣṇu. Preto by mal každý bez váhania s láskou a oddanosťou slúžiť Kṛṣṇovi, pretože láskyplná oddaná služba človeka okamžite povznáša na úroveň transcendentálneho vedomia. Duchovne vyspelý človek je vždy spokojný, pretože v plnej miere zrealizoval, že je večným služobníkom Najvyššieho Pána. Takto transcendentálne situovaná osoba netúži po zmyslovom uspokojení, ktoré pochádza z bezvýznamného materializmu; radšej zotrváva vo svojej blaženej prirodzenej pozícii, vo večnej službe Najvyššiemu Pánovi.