VERŠ 57
yaḥ sarvatrānabhisnehas
tat tat prāpya śubhāśubham
nābhinandati na dveṣṭi
tasya prajñā pratiṣṭhitā
yaḥ — ten, kto; sarvatra — hocikde; anabhisnehaḥ — bez lipnutia; tat — to; tat — to; prāpya — dosahovaný; śubha — dobrého; aśubham — zlého; na — nikdy; abhinandati — jasá; na — nikdy; dveṣṭi — závidí; tasya — jeho; prajñā — dokonalé poznanie; pratiṣṭhitā — upevnený.
Kto sa zbavil lipnutia na hmotnom svete, kto sa neraduje, keď uspeje, a ani nežiali, keď ho stretne zlo, je pevne umiestnený v dokonalom poznaní.
V hmotnom svete neustále prichádzajú zmeny, či už dobré, alebo zlé. Toho, kto medituje o Kṛṣṇovi a o oddanej službe, tieto zmeny neovplyvňujú a neovplyvňuje ho ani dobro či zlo. Kým sa nachádzame v hmotnom svete, sme neustále vystavení dobru a zlu, pretože tento svet je plný dualít. No toho, kto je pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, tieto duality neovplyvňujú, lebo jeho záujem je zameraný len na absolútne dobro — na Śrī Kṛṣṇu. Takéto rozjímanie o Kṛṣṇovi privádza človeka do dokonalého transcendentálneho stavu, odborne nazývaného samādhi.