VERŠ 12
iṣṭān bhogān hi vo devā
dāsyante yajña-bhāvitāḥ
tair dattān apradāyaibhyo
yo bhuṅkte stena eva saḥ
iṣṭān — žiadané; bhogān — životné potreby; hi — isto; vaḥ — vám; devāḥ — polobohovia; dāsyante — pririeknu; yajña-bhāvitāḥ — sú uspokojení vykonanými obeťami; taiḥ — nimi; dattān — darované veci; apradāya — bez toho, že by boli obetované; ebhyaḥ — polobohom; yaḥ — ten, kto; bhuṅkte — užíva; stenaḥ — zlodej; eva — isto; saḥ — on.
Ak sú polobohovia, ktorí majú na starosti rozličné životné potreby, uspokojení yajñou (obeťou), zásobia človeka všetkým potrebným. No ten, kto užíva tieto dary bez toho, aby ich obetoval, je isto-iste zlodej.
Najvyšší Pán, Viṣṇu, poveril polobohov tým, aby všetky bytosti zásobovali všetkým nevyhnutným. Preto ich musíme uspokojovať predpísanými obeťami. Vedy odporúčajú rôzne druhy yajñí pre jednotlivých polobohov, ale konečným príjemcom všetkých obetí je Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť. Tým, ktorí nepochopili, kto je Najvyššia Bytosť, sa odporúča vykonávať obete polobohom. Podľa rôznych hmotných vlastností ľudí sa vo Vedach odporúčajú rôzne druhy yajñí. Uctievanie polobohov je založené na rovnakom princípe. Napríklad pojedačom mäsa sa odporúča uctievať bohyňu Kālī, strašnú podobu hmotnej prírody; jej sa môžu obetovať aj zvieratá. L̍uďom, u ktorých prevláda kvalita dobra, sa odporúča transcendentálne uctievanie Viṣṇua. Konečným cieľom všetkých obetí je povýšiť sa na transcendentálnu úroveň. Obyčajní ľudia by mali robiť najmenej päť obetí.
Mali by sme vedieť, že všetky životné potreby, ktoré vyžaduje ľudská spoločnosť a ktoré nie sme schopní vytvoriť, nám prideľujú Pánovi zmocnenci, polobohovia. Napríklad potraviny v kvalite dobra, ako obilie, ovocie, zeleninu, mlieko, cukor atď., alebo v kvalite vášne a nevedomosti, ako mäso, vajcia a ryby, ľudia nikdy nedokážu stvoriť, a takisto ani teplo, svetlo, vodu a vzduch, ktoré sú rovnako nevyhnutné. Bez Najvyššieho Pána by nebolo slnečného ani mesačného svitu, dažďa, vetra atď., bez ktorých nemôže žiť nikto. Náš život očividne celkom závisí od Pánovej veľkorysosti. Naše priemyselné podniky tiež potrebujú množstvo surovín — kovy, síru, ortuť, mangán a veľa iných. Všetko nám dodávajú Pánovi zmocnenci, aby sme to použili na zachovanie svojho zdravia a sily, ktoré sú potrebné na dosiahnutie sebarealizácie, vedúcej ku konečnému životnému cieľu, k vyslobodeniu sa z hmotného bytia. K tomuto životnému cieľu možno dospieť vykonávaním yajñí. Ak zabudneme na zmysel ľudského života a prídely Božích zmocnencov používame na uspokojovanie svojich zmyslov, zaplietame sa stále viac a viac do hmotnej existencie, a to nie je účelom stvorenia. Stávajú sa z nás zlodeji a za to nás prírodné zákony potrestajú. Zlodejská spoločnosť nemôže byť nikdy šťastná, pretože nemá žiadny životný cieľ. Zlodeji sa zameriavajú iba na zmyslový pôžitok a nedbajú na vykonávanie obetí. Śrī Caitanya Mahāprabhu zaviedol najjednoduchšiu yajñu — saṇkīrtana-yajñu, ktorú môže vykonávať každý, kto prijíma učenie Śrī Kṛṣṇu.