VERŠ 17
yas tv ātma-ratir eva syād
ātma-tṛptaś ca mānavaḥ
ātmany eva ca santuṣṭas
tasya kāryaṁ na vidyate
yaḥ — ten, kto; tu — ale; ātma-ratiḥ — nachádza potešenie v sebe; eva — istotne; syāt — zostáva; ātma-tṛptaḥ — osvietený; ca — a; mānavaḥ — človek; ātmani — v sebe; eva — iba; ca — a; santuṣṭaḥ — dokonale spokojný; tasya — jeho; kāryam — povinnosť; na — nie; vidyate — jestvuje.
No ten, kto nachádza radosť vo vlastnom „ja“, kto žije životom sebarealizácie a je sám v sebe dokonale spokojný, nemá žiadne povinnosti.
Človek, ktorý si je plne vedomý Kṛṣṇu a ktorý je úplne spokojný so svojimi činmi určenými pre potešenie Kṛṣṇu, nemá viac žiadne povinnosti. Jeho duchovné vedomie ho očisťuje od všetkej bezbožnosti, čo by inak vyžadovalo tisíce obetí. Tým, že očistí svoje vedomie, získa istotu vo svojom večnom postavení vo vzťahu k Najvyššiemu. Jeho povinnosti sa Kṛṣṇovou milosťou osvietia, a preto nemá žiadne záväzky voči vedskym predpisom. Takého človeka vedomého si Kṛṣṇu už nezaujímajú hmotné činnosti a netešia ho ani hmotné veci ako sú ženy, víno a podobné hlúposti.