VERŠ 2
vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.
Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.