VERŠ 35
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ
śreyān — oveľa lepšie; sva-dharmaḥ — vlastné predpísané povinnosti; viguṇaḥ — aj keď nedokonale; para-dharmāt — než povinnosti určené iným; su-anuṣṭhitāt — dokonale vykonané; sva-dharme — vlastné predpísané povinnosti; nidhanam — zahynúť; śreyaḥ — lepšie; para-dharmaḥ — povinnosti iných; bhaya-āvahaḥ — nebezpečné.
Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“
Mali by sme radšej vykonávať svoje dané povinnosti s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, než sa snažiť plniť povinnosti druhých. Predpísané hmotné činnosti sú činnosti konané podľa nášho psycho-fyzického postavenia pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Naše duchovné povinnosti nám dáva duchovný učiteľ, pod ktorého vedením môžeme transcendentálne slúžiť Kṛṣṇovi. Mali by sme vždy dbať na to, aby sme si radšej plnili vlastné povinnosti, či už duchovné alebo hmotné, aj keby nám hrozila smrť, než aby sme napodobňovali povinnosti niekoho iného. Duchovné povinnosti sa môžu odlišovať od povinností hmotných, ale tomu, kto ich vykonáva, prináša riadenie sa podľa autorizovaného vedenia vždy prospech. Ak je človek pod vplyvom kvalít hmotnej prírody, mal by si plniť povinnosti prislúchajúce jeho postaveniu; nemal by napodobňovať ostatných. Brāhmaṇa, ktorý je v kvalite dobra, nepoužíva násilie, ale kṣatriya, ktorý je v kvalite vášne, násilie používať smie. Pre kṣatriyu, ktorý sa riadi pravidlom násilia, je preto lepšie zahynúť, než napodobňovať brāhmaṇa, ktorý sa riadi zásadou nenásilia. Každý jednotlivec musí svoje srdce očistiť postupne, nie odrazu. Keď človek transcenduje kvality hmotnej prírody a je si plne vedomý Kṛṣṇu, môže potom pod vedením pravého duchovného učiteľa robiť hocičo. S týmto dokonalým transcendentálnym vedomím sa môže kṣatriya správať ako brāhmaṇa a brāhmaṇa ako kṣatriya. Na duchovnej úrovni neplatia duality hmotného sveta. Napríklad Viśvāmitra bol pôvodne kṣatriyom, ale neskôr sa správal ako brāhmaṇa, a Paraśurāma bol brāhmaṇa a neskôr konal ako kṣatriya. Boli na transcendentálnej úrovni; preto mohli takto konať. Kým sa však človek nachádza na hmotnej úrovni, musí si plniť svoje povinnosti v súlade s hmotnými vlastnosťami, ktoré mu prislúchajú. Zároveň musí byť plne oboznámený so zásadami láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.