VERŠ 14
na māṁ karmāṇi limpanti
na me karma-phale spṛhā
iti māṁ yo ’bhijānāti
karmabhir na sa badhyate
na — nikdy; mām — Mňa; karmāṇi — všetky druhy činností; limpanti — pôsobia; na — ani; me — Moje; karma-phale — plodonosné činy; spṛhā — túžim; iti — takto; mām — Mňa; yaḥ — ten, kto; abhijānāti — pozná; karmabhiḥ — následky takej činnosti; na — nikdy; saḥ — on; badhyate — bude zapletený.
Činy Ma neovplyvňujú a netúžim ani po ich plodoch. A ten, kto chápe túto pravdu o Mne, sa tiež nezapletie do následkov činov.
Tak ako sú v hmotnom svete zákony, ktoré vravia, že kráľ nemôže konať nesprávne, respektíve, že naňho sa zákony nevzťahujú, tak aj Kṛṣṇa, hoci stvoril tento hmotný svet, nepodlieha vplyvu hmotných činností. Tvorí a zostáva nad stvorením povznesený, zatiaľ čo živé bytosti sú zapletené do následkov hmotných činov, pretože majú sklon ovládať materiálne zdroje. Majiteľ podniku nie je zodpovedný za správne či nesprávne správanie sa robotníkov; tí zodpovedajú sami za seba. Živé bytosti sa venujú rôznym činnostiam pre uspokojenie zmyslov, a toto ich konanie nie je stanovené Pánom. Zaoberajú sa svetskou činnosťou, aby zvýšili svoj zmyslový pôžitok, a po smrti sa snažia dosiahnuť nebeské šťastie, ale Boh, ktorý je úplný sám v Sebe, netúži po takzvanom nebeskom šťastí. Polobohovia sú iba Jeho služobníkmi a On celkom iste netúži po pôžitkoch, ktoré lákajú Jeho služobníkov. Pán je povznesený nad hmotné činy a ich následky. Napríklad dážď nie je nikdy zodpovedný za rozličné druhy vegetácie na Zemi, aj keď bez neho by nič nemohlo rásť. Vedske písma, smṛti, potvrdzujú túto skutočnosť slovami:
nimitta-mātram evāsau
sṛjyānāṁ sarga-karmaṇi
pradhāna-kāraṇī-bhūtā
yato vai sṛjya-śaktayaḥ
„Pán je najvyššou príčinou všetkého, čo sa nachádza v hmotnom vesmíre. Bezprostrednou príčinou je hmotná príroda, prostredníctvom ktorej sa vesmírne stvorenie stáva viditeľným.“ Všetky stvorené bytosti, ako polobohovia, ľudia a zvieratá, sú podriadené reakciám svojich predchádzajúcich dobrých a zlých činov. Pán im len dáva vhodné podmienky k činnostiam podľa kvalít hmotnej prírody, ale nenesie nikdy zodpovednosť za ich niekdajšie alebo súčasné činy. Táto Pánova nestrannosť je potvrdená vo Vedānta-sūtre (2.1.34): vaiṣamya-nairghṛṇye na sāpekṣatvāt. Živá bytosť je sama zodpovedná za svoje činy. Pán jej iba dáva možnosť konať prostredníctvom Svojej vonkajšej energie, hmotnej prírody. Toho, kto pozná všetky tajomstvá tohto zákona karmy, zákona o odplate činov, neovplyvňujú následky jeho činov. Inými slovami, ten, kto pozná Kṛṣṇovu transcendentálnu povahu a s láskou a oddanosťou Mu slúži, je pokročilý v duchovnom živote a nikdy nepodlieha zákonu karmy. Kto nepozná Kṛṣṇovu transcendentálnu povahu a myslí si, že Śrī Kṛṣṇa sa Svojím konaním usiluje o výsledky ako obyčajná živá bytosť, ten sa iste zapletie do následkov svojich hmotných činov. No ten, kto pozná Absolútnu Pravdu, je oslobodenou dušou, upevnenou vo vedomí Kṛṣṇu.