VERŠ 22
yadṛcchā-lābha-santuṣṭo
dvandvātīto vimatsaraḥ
samaḥ siddhāv asiddhau ca
kṛtvāpi na nibadhyate
yadṛcchā — samo od seba; lābha — so ziskom; santuṣṭaḥ — spokojný; dvandva — duality; atītaḥ — prekonal; vimatsaraḥ — zbavený závisti; samaḥ — nemenný; siddhau — pri úspechu; asiddhau — neúspechu; ca — tiež; kṛtvā — koná; api — aj keď; na — nikdy; nibadhyate — pútaný.
Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.
Človek vedomý si Kṛṣṇu sa príliš nenamáha s udržovaním tela pri živote. Je spokojný s tým, čo príde samo od seba. Nežobre, ani si nepožičiava, ale poctivo pracuje, ako najlepšie vie, a je spokojný so všetkým, čo získa svojou poctivou prácou. Preto nie je závislý, pokiaľ ide o obživu. Nedovolí, aby mu niekto bránil v jeho službe Kṛṣṇovi. V službe Kṛṣṇovi môže robiť hocičo, a pritom nebyť ovplyvnení dualitami hmotného sveta. Tie môžeme vnímať v podobe tepla a zimy, šťastia a nešťastia... Človek vedomý si Kṛṣṇu, je nad tieto protiklady povznesený, lebo nikdy neváha urobiť čokoľvek, len aby potešil Kṛṣṇu. Preto sa nemení ani pri úspechu, ani pri neúspechu. Tieto vlastnosti sú zreteľné na človeku, ktorý dosiahol úplné transcendentálne poznanie.