VERŠ 9
janma karma ca me divyam
evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma
naiti mām eti so ’rjuna
janma — narodenie; karma — činy; ca — tiež; me — Moje; divyam — transcendentálne; evam — takto; yaḥ — ten, kto; vetti — pozná; tattvataḥ — v skutočnosti; tyaktvā — opustí; deham — toto telo; punaḥ — znovu; janma — narodenie; na — nikdy; eti — dosiahne; mām — ku Mne; eti — dosiahne; saḥ — on; arjuna — ó, Arjuna.
Kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a Mojich činov, keď opúšťa svoje telo, ten sa znovu nenarodí v tomto hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó, Arjuna.
Spôsob, akým Boh zostupuje zo Svojho transcendentálneho sídla, bol vysvetlený už v šiestom verši. Kto dokáže pochopiť pravdu o Jeho zjavení, je v skutočnosti vyslobodený z hmotného otroctva a navráti sa do Božieho kráľovstva hneď po opustení hmotného tela. Oslobodiť sa od hmotného otroctva nie je ľahké. Impersonalisti a yogīni dosiahnu vyslobodenie až po mnohoživotnom úsilí. A dokonca aj potom je vyslobodenie, ktoré dosiahnu (splynutie s neosobným brahmajyoti), iba čiastočné, pretože im hrozí, že sa budú musieť opäť vrátiť do hmotného sveta. Oddaný však po opustení tela dosiahne Pánovo sídlo jednoducho vďaka tomu, že pochopí transcendentálnu povahu Pánovho tela a činov a nevystavuje sa tak nebezpečenstvu, že sa bude musieť vrátiť do hmotného sveta.
V Brahma-saṁhite (5.33) sa píše, že Pán má mnoho podôb a inkarnácií, advaitam acyutam anādim ananta-rūpam. Napriek tomu, že tu je veľa transcendentálnych podôb Pána, všetky zostávajú stále rovnakou Najvyššou Božskou Osobnosťou. Človek musí byť presvedčený o tejto skutočnosti, aj keď svetskí učenci a empirickí filozofi to nikdy nepochopia. Vo Vedach (Puruṣa-bodhinī Upaniṣade) sa uvádza:
eko devo nitya-līlānurakto
bhakta-vyāpī hṛdy antar-ātmā
„Jediný Najvyšší Pán sa vo Svojich nespočetných transcendentálnych podobách večne zamestnáva láskyplnou výmenou vzťahov so Svojimi čistými oddanými.“ Śrī Kṛṣṇa v tomto verši Bhagavad-gīty Osobne potvrdzuje toto vedske tvrdenie. Kto prijme túto pravdu podloženú Vedami a autoritou Najvyššieho Pána a kto nemárni čas filozofickými špekuláciami, dosiahne najvyšší, dokonalý stupeň vyslobodenia. Nepochybne dosiahne vyslobodenie vďaka jednoduchému prijatiu tejto pravdy s vierou. Vedske tvrdenie tat tvam asi tu nachádza svoje pravdivé uplatnenie. Každý, kto považuje Kṛṣṇu za Najvyššieho a osloví Ho: „Ty si Najvyšší Brahman, Božská Osobnosť“, sa isto-iste okamžite vyslobodí a zaručí si tak vstup do Kṛṣṇovej transcendentálnej spoločnosti. Inými slovami, takýto verný oddaný dosiahne dokonalosť, čo potvrdzuje Śvetāśvatara Upaniṣad (3.8):
tam eva viditvāti mṛtyum eti
nānyaḥ panthā vidyate ’yanāya
„Človek môže dosiahnuť dokonalý stav vyslobodenia sa z kolobehu rodenia a smrti iba vďaka tomu, že pozná Pána, Najvyššiu Božskú Osobnosť. Niet iného spôsobu, ako dosiahnuť túto dokonalosť.“ To znamená, že ten, kto nepochopil, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, je celkom iste v nevedomosti. Preto nikto nemôže dosiahnuť vyslobodenie, keď, ako sa hovorí, líže med cez sklo, čiže keď tlmočí Bhagavad-gītu zo svetského hľadiska. Je možné, že takí empirickí filozofi zohrávajú dôležitú úlohu v hmotnom svete, ale nemusia byť hodní vyslobodenia. Títo namyslení svetskí učenci si musia počkať na bezpríčinnú milosť oddaného Pána. Preto by sme si mali byť plne vedomí Kṛṣṇu s vierou a poznaním, a tak dosiahnuť dokonalosť.