VERŠE 8-9
naiva kiñcit karomīti
yukto manyeta tattva-vit
paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann
aśnan gacchan svapañ śvasan
pralapan visṛjan gṛhṇann
unmiṣan nimiṣann api
indriyāṇīndriyārtheṣu
vartanta iti dhārayan
na — nikdy; eva — určite; kiñcit — čokoľvek; karomi — robí; iti — tak; yuktaḥ — v božskom vedomí; manyeta — uvažujúc; tattva-vit — ten, kto pozná pravdu; paśyan — pozerá; śṛṇvan — počúva; spṛśan — hmatá; jighran — čuchá; aśnan — je; gacchan — pohybuje sa; svapan — spí; śvasan — dýcha; pralapan — hovorí; visṛjan — vylučuje; gṛhṇan — prijíma; unmiṣan — otvára; nimiṣan — zatvára; api — hoci; indriyāṇi — zmysly; indriya-artheṣu — zmyslovým pôžitkom; vartante — nech sú zamestnané; iti — takto; dhārayan — uvedomuje si.
Človek s božským vedomím vždy dobre vie, že vlastne nič nerobí, aj napriek tomu, že sa pozerá, počúva, hmatá, čuchá, je, pohybuje sa, spí, dýcha, hovorí, vylučuje, prijíma a otvára alebo zatvára oči. Uvedomuje si pritom, že sú to len hmotné zmysly, ktoré sa zaoberajú zmyslovými predmetmi, a že on je nad ne povznesený.
Život človeka odovzdaného Kṛṣṇovi je čistý, a preto nerobí žiadnu činnosť, ktorá je závislá od piatich bezprostredných a vzdialených faktorov, a to na vykonávateľovi, mieste, činnosti, snahe a šťastí. Je to kvôli tomu, že oddane a s láskou slúži Kṛṣṇovi. Aj keď sa zdá, že jeho zmysly a telo sú aktívne, je si vždy vedomý svojho pravého postavenia, čiže je duchovne činný. Človek s materialistickým vedomím používa zmysly pre vlastné potešenie, no človek s duchovným vedomím nepoužíva svoje zmysly na nič iné, než na potešenie Kṛṣṇových zmyslov. Preto Kṛṣṇov oddaný v skutočnosti nie je pripútaný, hoci sa môže zdať, že pri svojich činnostiach zmysly používa. Zmysly, ako je zrak a sluch, sú určené na získavanie poznania, zatiaľ čo reč, vylučovanie atď. sú zmysly určené na vykonávanie istej činnosti. Človeka vedomého si Kṛṣṇu nikdy neovplyvňujú činnosti zmyslov, a keďže vie, že je večným služobníkom Boha, nerobí nikdy nič, čo by netešilo Śrī Kṛṣṇu.