VERŠ 32
ātmaupamyena sarvatra
samaṁ paśyati yo ’rjuna
sukhaṁ vā yadi vā duḥkhaṁ
sa yogī paramo mataḥ
ātma — s vlastným „ja“; aupamyena — v porovnaní; sarvatra — všade; samam — rovnako; paśyati — vidí; yaḥ — ten, kto; arjuna — ó, Arjuna; sukham — šťastie; vā — či; yadi — nech; vā — či; duḥkham — nešťatie; saḥ — taký; yogī — transcendentalista; paramaḥ — dokonalý; mataḥ — sa považuje.
Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna.“
Človek vedomý si Kṛṣṇu je dokonalý yogīn a uvedomuje si šťastie i nešťastie každého jednotlivca vďaka vlastnej skúsenosti. Utrpenie živých bytostí pochádza z toho, že zabudli na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi a že opätovné šťastie môžu dosiahnuť rozvojom poznania o Pánovi. Vie, že Śrī Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, je najvyšším požívateľom plodov ľudskej činnosti a majiteľom všetkých krajín a planét. Dokonalý yogīn vie, že podmienená živá bytosť je pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody a že je vystavená trojakému hmotnému utrpeniu, lebo zabudla na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi. Oddaný sa všade snaží šíriť poznanie o Kṛṣṇovi, pretože vie, že vedomie Kṛṣṇu robí človeka šťastným. A keďže sa taký dokonalý yogīn snaží šíriť poznanie o tom, aké dôležité je mať vedomie Kṛṣṇu, je najlepším priateľom ľudí a najdrahším Pánovým služobníkom (na ca tasmān manuṣyeṣu kaścin me priya-kṛttamaḥ; Bg. 18.69). Inými slovami, oddaný sa zaujíma o blaho všetkých živých bytostí, a preto je skutočným priateľom všetkých. Je najdokonalejším yogīnom, pretože sa nesnaží dosiahnuť len svoju osobnú dokonalosť, ale snaží sa pomôcť aj ostatným a nikdy nezávidí blížnym. V tomto sa Kṛṣṇov čistý oddaný odlišuje od yogīna, ktorý sa stará iba o svoje vlastné povznesenie sa a odchádza na odľahlé miesto, aby tam mohol pokojne meditovať. Čistý oddaný je dokonalejší, pretože sa úprimne snaží, aby sa všetci ľudia zapojili do láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.