VERŠ 38
kaccin nobhaya-vibhraṣṭaś
chinnābhram iva naśyati
apratiṣṭho mahā-bāho
vimūḍho brahmaṇaḥ pathi
kaccit — či; na — nie; ubhaya — oboch; vibhraṣṭaḥ — odpadnutý; chinna — rozorvaný; abhram — mrak; iva — ako; naśyati — zahynie; apratiṣṭhaḥ — zbavený opory; mahā-bāho — ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží; vimūḍhaḥ — zmätený; brahmaṇaḥ — transcendencia; pathi — na ceste.
Ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží, neodpadne ten, kto je zmätený na ceste transcendencie, od duchovnej i materiálnej cesty a nezanikne ako rozorvaný mrak?
Existujú dva druhy pokroku — hmotný a duchovný. Materialisti nemajú záujem o transcendenciu alebo o duchovný život. Zaujímajú sa len o hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a o povýšenie na vyššie nebeské planéty. Keď sa však človek vydá na duchovnú cestu, musí sa vzdať všetkých hmotných činností a zriecť sa všetkého takzvaného hmotného šťastia. Ak transcendentalista neuspeje vo svojej snahe, zdá sa, že bude ako rozorvaný mrak, ktorý nenachádza nikde oporu. Inými slovami, nemôže sa radovať ani z hmotného šťastia, ani z duchovného pokroku. Niekedy sa na oblohe odtrhne z malého mraku kúsok a pripojí sa k väčšiemu. Ale ak sa k veľkému mraku nepripojí, rozfúka ho vietor a stratí sa na šírej oblohe.
Slová brahmaṇaḥ pathi v tomto verši označujú cestu duchovnej realizácie, pre ktorú sa človek rozhodne, keď si uvedomí svoju pravú povahu ako čiastočka Boha, ktorý sa prejavuje v troch aspektoch ako Brahman, Paramātmā a Bhagavān. Śrī Kṛṣṇa, Bhagavān, je najúplnejší prejav Absolútnej Pravdy a ten, kto sa Mu odovzdá, je úspešný transcendentalista. Na dosiahnutie tohoto životného cieľa prostredníctvom realizácie Brahmanu a Parmātmy je potreba veľa zrodení (bahūnāṁ janmanām ante; Bg. 7.19). Preto najvznešenejšou cestou transcendentálnej realizácie je bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu, ktorá je najpriamejšou metódou.