VERŠ 29
samo ’haṁ sarva-bhūteṣu
na me dveṣyo ’sti na priyaḥ
ye bhajanti tu māṁ bhaktyā
mayi te teṣu cāpy aham
samaḥ — rovnaký; aham — Ja; sarva-bhūteṣu — ku všetkým živým bytostiam; na — nikto; me — Mne; dveṣyaḥ — závistlivý; asti — je; na — nie; priyaḥ — milý; ye — tí, ktorí; bhajanti — transcendentálne slúžia; tu — ale; mām — Mne; bhaktyā — oddane; mayi — sú vo Mne; te — oni; teṣu — v nich; ca — tiež; api — zaiste; aham — Ja.
Nikomu nezávidím a nikomu nie som naklonený. Som rovnaký ku všetkým. No ten, kto Mi slúži s oddanosťou, je priateľ, je vo Mne a aj Ja som Jeho priateľom.
Mohli by sme sa spýtať, prečo sa Śrī Kṛṣṇa zaujíma najmä o Svojich oddaných, ktorí Mu neustále transcendentálne slúžia, keď je rovnaký ku všetkým a nikto nie je Jeho zvláštnym priateľom. Toto sa však nedá nazvať rozlišovaním; je to prirodzené. Hocijaký človek na tomto svete môže chcieť rozdávať svoje imanie, a jednako má najväčší záujem o svoje vlastné deti. Śrī Kṛṣṇa hovorí, že všetky živé bytosti sú jeho synmi a nezáleží na tom, aké majú telo. Dodáva im všetko, čo potrebujú k životu. Je ako mrak, ktorý prináša dážď všetkým, nezávisle na tom, či padne na úrodnú pôdu, skalu alebo do mora. No Svojim oddaným venuje zvláštnu pozornosť. Oddaní na Kṛṣṇu neustále myslia a sú podľa tohto verša transcendentálne umiestnení v Kṛṣṇovi. Už samotný pojem „vedomie Kṛṣṇu“ naznačuje, že ľudia s týmto vedomím sú transcendentalisti spočívajúci v Kṛṣṇovi. Śrī Kṛṣṇa tu jasne hovorí: mayi te. „Sú vo Mne.“ Preto je prirodzené, že aj Kṛṣṇa je v nich. Tento vzťah je vzájomný a to je vysvetlené slovami ye yathā māṁ prapadyante tāṁs tathaiva bhajāmy aham. „Postarám sa o nich tak, ako sa Mi odovzdajú.“ (Bhagavad-gītā 4.11) Tento transcendentálny vzájomný vzťah jestvuje, pretože Kṛṣṇa i Jeho oddaný sú vedomé bytosti. Diamant v zlatom prsteni vyzerá veľmi pekne. Zlato je ozdobené diamantom a diamant zlatom. Najvyšší Pán je prirovnaný k diamantu, takže kombinácia je veľmi pekná. Živé bytosti sa vo svojom čistom stave nazývajú oddaní. Najvyšší Pán sa odovzdáva Svojim oddaným. Osobná filozofia by nejestvovala, keby neexistoval vzájomný vzťah medzi oddanými a Pánom. Zástancovia neosobnej filozofie tvrdia, že tento vzťah nejestvuje, ale pre personalistov je skutočnosťou.
Často sa uvádza príklad, že Śrī Kṛṣṇa je ako strom spĺňajúci všetky želania; čokoľvek od neho žiadame, milostivo nám to dodá. Tu je to vysvetlené podrobnejšie. Śrī Kṛṣṇa v tomto verši hovorí, že je naklonený Svojim oddaným; to je prejav Jeho zvláštnej milosti k oddaným. Nesmieme si však myslieť, že Kṛṣṇov opätovný vzťah je pod zákonom karmy. Je to transcendentálny vzťah medzi Kṛṣṇom a Jeho oddanými. Oddaná služba Kṛṣṇovi nie je činnosťou pochádzajúcou z tohoto hmotného sveta — je to duchovná činnosť duchovného sveta, v ktorom vládne večnosť, poznanie a blaženosť.