VERŠ 12
tasya sañjanayan harṣaṁ
kuru-vṛddhaḥ pitāmahaḥ
siṁha-nādaṁ vinadyoccaiḥ
śaṅkhaṁ dadhmau pratāpavān
tasya — jeho; sañjanayan — zvýšenie; harṣam — radosť; kuru-vṛddhaḥ — predok Kuruovského rodu (Bhīṣma); pitāmahaḥ — praotec; siṁha-nādam — burácajúci zvuk podobný leviemu revu; vidadya — zaznel; uccaiḥ — veľmi nahlas; śaṅkham — lastúra; dadhmau — zadul; pratāpa-vān — mocný.
Potom Bhīṣma, mocný a statočný predok Kuruovského rodu, praotec bojovníkov, zadul mocne do svojej lastúry. Burácajúci zvuk, podobný leviemu revu, potešil Duryodhanu.
Predok Kuruovského rodu pochopil, čo sa deje v mysli jeho vnuka Duryodhanu, a tak sa ho zo súcitu snažil povzbudiť tým, že veľmi nahlas zatrúbil na svoju lastúru, napodobňujúc leví rev. Bhīṣmovo silné zatrúbenie symbolicky oznamovalo vnukovi Duryodhanovi, že nemá možnosť zvíťaziť, keďže na protivníkovej strane stojí Najvyšší Pán Śrī Kṛṣṇa. Bhīṣmovou povinnosťou však bolo zúčastniť sa boja, a preto svojím mocným zatrúbením Duryodhanu ubezpečil, že bude bojovať zo všetkých síl.