No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 14

tataḥ sa vismayāviṣṭo
hṛṣṭa-romā dhanañ-jayaḥ
praṇamya śirasā devaṁ
kṛtāñjalir abhāṣata

tataḥ — potom; saḥ — on; vismaya-āviṣṭaḥ — naplnený úžasom; hṛṣṭa-romā — s vlasmi zježenými silnou extázou; dhanañjayaḥ — Arjuna; praṇamya — preukazuje úctu; śirasā — hlavou; devam — k Najvyššej Božskej Osobnosti; kṛta-añjaliḥ — so zopnutými rukami; abhāṣata — začal reč.

Potom naplnený úžasom a so zježenými vlasmi sklonil Arjuna hlavu na prejav úcty a so zopnutými rukami sa začal modliť k Najvyššiemu Pánovi.“

Len čo Arjuna získal božský zrak, ihneď sa zmenil jeho postoj ku Kṛṣṇovi. Predtým sa ich vzťah zakladal na priateľstve, no teraz, po uzretí vesmírnej podoby, sa Arjuna Kṛṣṇovi s veľkou úctou klaňal a modlil sa k Nemu so zopnutými rukami. Arjunov vzťah sa zmenil z priateľstva v úžas a začal velebiť vesmírnu podobu. Veľkí oddaní vidia Kṛṣṇu ako zdroj všetkých vzťahov. V písmach sa uvádza dvanásť základných druhov vzťahu a všetky sú prejavené v Kṛṣṇovi. Hovorí sa, že Kṛṣṇa je oceánom všetkých druhov vzťahov jestvujúcich medzi dvoma živými bytosťami, medzi bohmi alebo medzi Najvyšším Pánom a Jeho oddanými.

Arjuna bol inšpirovaný vzťahom úžasu a hoci mal rozvážnu, pokojnú a tichú povahu, tento úžas ho priviedol do tranzu a so zježenými vlasmi a zopnutými rukami sa Najvyššiemu Pánovi s hlbokou úctou poklonil. Prirodzene, že sa nebál. Bol ohromený zázrakom Najvyššieho Pána. Bezprostrednou reakciou bol úžas, ktorý prevažoval nad jeho prirodzeným láskyplným priateľstvom, a preto takto reagoval.

« Previous Next »