VERŠ 36
arjuna uvāca
sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā
jagat prahṛṣyaty anurajyate ca
rakṣāṁsi bhītāni diśo dravanti
sarve namasyanti ca siddha-saṅghāḥ
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sthāne — správne; hṛṣīka-īśa — ó, Pane všetkých zmyslov; tava — Tvoja; prakīrtyā — sláva; jagat — celý svet; prahṛṣyati — teší sa; anurajyate — priťahuje ich; ca — a; rakṣāṁsi — démoni; bhītāni — zo strachu; diśaḥ — smery; dravanti — utekajú; sarve — všetky; namasyanti — preukazujú úctu; ca — a; siddha-saṅghāḥ — dokonalé bytosti.
Arjuna riekol: „Ó, Pane všetkých zmyslov, svet sa naplní radosťou, keď začuje Tvoje meno, a všetci sú k Tebe priťahovaní. Dokonalé bytosti Ti prejavujú úctu, zatiaľ čo démoni sa zo strachu pred Tebou rozpŕchnu na všetky strany. Všetko je, ako má byť.
Arjuna sa stal osvieteným človekom, keď mu Kṛṣṇa prezradil, ako sa boj na Kuruovskom poli skončí, a ako veľký oddaný a priateľ Najvyššej Božskej Osobnosti uznal, že všetky Kṛṣṇove činnosti sú dokonalé. Arjuna potvrdil, že Kṛṣṇa je udržovateľom a predmetom uctievania oddaných, a že je ničiteľom všetkého nežiadúceho. Jeho činy prinášajú dobro všetkým. Arjuna pochopil, že bitka na Kurukṣetre sa udiala pred zrakom mnohých polobohov, siddhov a iných inteligentných bytostí z vyšších planét, pretože sa jej osobne zúčastnil Kṛṣṇa. Keď Arjuna pozoroval Kṛṣṇovu vesmírnu podobu, polobohovia sa z nej radovali, zatiaľ čo démoni a ateisti nemohli velebenie Pána strpieť. Rozpŕchli sa na všetky strany, pretože mali prirodzený strach z Kṛṣṇovej pustošivej podoby. Arjuna velebil spôsob, akým Kṛṣṇa jedná so Svojimi oddanými a s ateistami. Oddaní velebia Pána za každých okolností, pretože vedia, že čokoľvek Boh vykoná, je pre dobro všetkých.