VERŠ 39
vāyur yamo ’gnir varuṇaḥ śaśāṅkaḥ
prajāpatis tvaṁ prapitāmahaś ca
namo namas te ’stu sahasra-kṛtvaḥ
punaś ca bhūyo ’pi namo namas te
vāyuḥ — vzduch; yamaḥ — vládca; agniḥ — oheň; varuṇaḥ — voda; śaśa-aṅkaḥ — Mesiac; prajāpatiḥ — Brahmā; tvam — Ty; prapitāmahaḥ — praotec; ca — a; namaḥ — moju úctu; namaḥ — znovu preukazujem úctu; te — Tebe; astu — nech; sahasra-kṛtvaḥ — tisíckrát; punaḥ ca — a znovu; bhūyaḥ — opäť; api — tiež; namaḥ — vzdávam svoju úctu; namaḥ te — vzdávam Ti svoju úctu.
Si vzduch a zvrchovaný vládca! Si oheň, voda a si Mesiac! Si Brahmā, prvá živá bytosť, a si praotec všetkých tvorov. Preto sa Ti znovu a znovu tisíckrát úctivo klaniam!
Kṛṣṇa je tu nazvaný vzduchom, vzduch je všeprestupujúci, a preto je najdôležitejším predstaviteľom všetkých polobohov. Arjuna oslovil Kṛṣṇu i „veľký praotec“, pretože Kṛṣṇa je otcom Brahmu, prvej živej bytosti vo vesmíre.