VERŠ 4
manyase yadi tac chakyaṁ
mayā draṣṭum iti prabho
yogeśvara tato me tvaṁ
darśayātmānam avyayam
manyase — myslíš; yadi — ak; tat — že; śakyam — mohol; mayā — ja; draṣṭum — vidieť; iti — tak; prabho — ó, Pane; yoga-īśvara — pán všetkých mystických síl; tataḥ — potom; me — mne; tvam — Ty; darśaya — ukáž; ātmānam — svoje Ja; avyayam — večné.
Ó, môj Pane, vládca všetkých mystických síl, ak si myslíš, že som schopný uzrieť Tvoju vesmírnu podobu, odhaľ mi láskavo Svoje nekonečné všeprestupujúce Ja.“
Hovorí sa, že človek nie je schopný svojimi hmotnými zmyslami vidieť, počuť, chápať či vôbec vnímať Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu. Ak sa však zapojí do láskyplnej oddanej služby, Kṛṣṇa sa mu zjaví. Živá bytosť je iba duchovná iskra, a preto nemôže Najvyššieho Pána ani prehliadnuť, ani pochopiť. Keďže Arjuna bol oddaný, nezávisel na svojej špekulatívnej schopnosti. Ako živá bytosť si uvedomoval svoju nedokonalosť a zároveň priznával Kṛṣṇovi Jeho neoceniteľné postavenie. Arjuna vedel, že obyčajný živý tvor nemôže pochopiť bezhraničné nekonečno. Ak sa však Nekonečný osobne zjaví, môžeme Jeho milosťou porozumieť Jeho povahe. Slovo yogeśvara je v tomto verši tiež veľmi dôležité, pretože Kṛṣṇa má nesmierne schopnosti. Ak chce, môže sa milostivo zjaviť, a to aj navzdory Svojej nekonečnosti. Preto Arjuna prosí o Kṛṣṇovu nepochopiteľnú milosť, no neprikazuje Mu to. Kṛṣṇa sa nemusí nikomu zjaviť, ale ukazuje sa tým, ktorí sa Mu celkom odovzdajú a oddane Mu slúžia. Preto ľudia, ktorí sa spoliehajú len na svoje intelektuálne špekulatívne schopnosti, nemôžu Kṛṣṇu nikdy uzrieť.