VERŠ 49
mā te vyathā mā ca vimūḍha-bhāvo
dṛṣṭvā rūpaṁ ghoram īdṛṅ mamedam
vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punas tvaṁ
tad eva me rūpam idaṁ prapaśya
mā — nech prestane; te — tebe; vyathā — úzkosť; mā — zanechaj; ca — tiež; vimūḍha-bhāvaḥ — zmätení; dṛṣṭvā — z pohľadu; rūpam — podobu; ghoram — desivá; īdṛk — aká je; mama — Moje; idam — táto; vyapeta-bhīḥ — zbavený všetkého strachu; prīta-manāḥ — buď veselej mysle; punaḥ — znovu; tvam — ty; tat — to; eva — tak; me — Moje; rūpam — podoba; idam — táto; prapaśya — pohľaď.
Nenechám ťa viac znepokojovať a rozrušovať sa pohľadom na túto Moju desivú podobu. Ó, môj oddaný, nedaj sa viac ničím zmiasť. S pokojnou mysľou sa teraz môžeš pozrieť na podobu, po ktorej túžiš.“
Na začiatku Bhagavad-gīty sa Arjuna obával, že bude musieť zabiť svojho úctyhodného praotca Bhīṣmu a učiteľa Droṇu. No Kṛṣṇa mu riekol, že sa nemusí báť zabiť svojho starého otca. Keď sa Dhṛtarāṣṭrovi synovia pokúsili obnažiť Draupadī na zhromaždení Kuruovcov, Bhīṣma ani Droṇa voči tomu nič nenamietali a za také zanedbanie povinnosti by mali byť zabití. Kṛṣṇa ukázal Arjunovi Svoju vesmírnu podobu len preto, aby ho uistil, že títo ľudia boli za svoje nezákonné konanie už dávno zabití. Ukázal mu túto scénu i z toho dôvodu, že oddaní sú vždy mierumilovní a nemôžu konať takým ohavným spôsobom. Keď teda vyšiel najavo zmysel prejavenia vesmírnej podoby, Arjuna si želal uzrieť štvorrukú podobu Pána a Kṛṣṇa mu vyhovel. Oddaný však nejaví nijaký zvláštny záujem o vesmírnu podobu, pretože na tejto úrovni nejestvuje láskyplná výmena citov. Oddaný si praje buď pokorne vzdávať úctu alebo túži uzrieť Kṛṣṇovu dvojrukú podobu, aby mohol s láskou slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti.