VERŠ 50
sañjaya uvāca
ity arjunaṁ vāsudevas tathoktvā
svakaṁ rūpaṁ darśayām āsa bhūyaḥ
āśvāsayām āsa ca bhītam enaṁ
bhūtvā punaḥ saumya-vapur mahātmā
sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; iti — tak; arjunam — Arjunovi; vāsudevaḥ — Kṛṣṇa; tathā — týmto spôsobom; uktvā — hovoriac; svakam — Svoju vlastnú; rūpam — podobu; darśayām āsa — ukázal; bhūyaḥ — znovu; āśvāsayām āsa — povzbudil ho; ca — tiež; bhītam — zdesený; enam — jeho; bhūtvā — bude; punaḥ — opäť; saumya-vapuḥ — krásna podoba; mahā-ātmā — mocný.
Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Keď Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, takto prihovoril k Arjunovi, opäť prijal Svoju skutočnú štvorrukú podobu a aby uspokojil zmäteného Arjunu, ukázal sa mu nakoniec vo Svojej dvojrukej podobe.“
Keď sa Kṛṣṇa zjavil ako syn Vasudevu a Devakī, zjavil sa najskôr ako štvorruký Nārāyaṇa. Na prosbu svojich rodičov sa neskôr premenil na obyčajné dieťa. Vedel, že Arjuna nijak obzvlášť netúži po uzretí Jeho štvorrukej podoby, no keďže ho o to žiadal, Kṛṣṇa mu ukázal aj túto Svoju podobu. Potom sa opäť zjavil vo Svojej dvojrukej podobe. Slová saumya-vapuḥ (veľmi krásna podoba) sú veľmi dôležité a myslí sa nimi najkrajšia zo všetkým podôb. Keď bol Kṛṣṇa prítomný tu na Zemi, všetci boli uchvátení Jeho prekrásnou podobou, a pretože Kṛṣṇa je vládca vesmíru, zahnal jednoducho strach Svojho oddaného, Arjunu, a ukázal sa mu znovu vo Svojej krásnej podobe Kṛṣṇu. V Brahma-saṁhite (5.38) sa uvádza: premāñjana-cchurita-bhakti- vilocanena. Iba tí, ktorých oči sú potreté balzámom lásky, môžu uzrieť krásnu podobu Śrī Kṛṣṇu.