VERŠ 11
athaitad apy aśakto ’si
kartuṁ mad-yogam āśritaḥ
sarva-karma-phala-tyāgaṁ
tataḥ kuru yatātmavān
atha — hoci; etat — toto; api — tiež; aśaktaḥ — neschopný; asi — si; kartum — konať; mat — pre Mňa; yogam — oddaná služba; āśritaḥ — útočisko; sarva-karma — všetkých činností; phala — výsledkov; tyāgam — odriekanie; tataḥ — potom; kuru — pokús sa; yata-ātma-vān — do vlastného ja.
A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
Môže sa stať, že človek nedokáže sympatizovať s činnosťami určenými pre potešenie Kṛṣṇu kvôli sociálnym, rodinným, náboženským či iným okolnostiam. Ak sa niekto začne priamo venovať činnostiam, ktorých cieľom je pripomenúť ľuďom nutnosť vedomia Kṛṣṇu, môžu sa okrem protestov ostatných členov rodiny dostaviť aj rôzne iné ťažkosti. Preto sa tým, ktorí majú podobné problémy odporúča, aby plody svojej práce venovali na nejaké dobročinné účely. Vo Vedach sú popísané rôzne obete a zvláštne činnosti (puṇya), v ktorých človek uplatňuje výsledky svojich minulých skutkov. Tak postupne zušľachťuje svoje poznanie. Môže sa stať, že stretneme niekoho, kto sa vôbec nezaujíma o duchovný život alebo o oddanú službu Kṛṣṇovi, no prispieva na nemocnice alebo na iné sociálne inštitúcie. Tým sa vlastne zrieka plodov svojej práce, pre ktoré tak ťažko drel. Kṛṣṇa tento postup prijíma v tomto verši, pretože zrieknutím sa plodov svojej práce postupne očisťujeme svoju myseľ a s čistou mysľou môžeme porozumieť duchovnej vede o Kṛṣṇovi. Vedomie Kṛṣṇu pochopiteľne nie je závislé na nijakých zvláštnych skúsenostiach, pretože vedomie Kṛṣṇu je spôsob, ako si očistiť myseľ. Ak na tejto duchovnej ceste narazíme na nejaké prekážky, môžeme sa pokúsiť vzdať sa výsledkov svojich činností. Za týchto okolností môže byť sociálna služba, služba spoločnosti alebo nesebecká práca pre blaho zeme postačujúca na to, aby sa človek skôr či neskôr mohol venovať čistej oddanej službe Najvyššiemu Pánovi. V Bhagavad-gīte (18.48) sa hovorí: yataḥ pravṛttir bhūtānām. Keď sa človek rozhodne uctievať najvyššiu príčinu, dôjde nakoniec k poznaniu, že tou najvyššou príčinou je Kṛṣṇa, hoci o tom spočiatku nemal ani len potuchy.