VERŠE 18 – 19
samaḥ śatrau ca mitre ca
tathā mānāpamānayoḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
samaḥ saṅga-vivarjitaḥ
tulya-nindā-stutir maunī
santuṣṭo yena kenacit
aniketaḥ sthira-matir
bhaktimān me priyo naraḥ
samaḥ — rovnaký; śatrau — k nepriateľovi; ca — i; mitre — k priateľovi; ca — tiež; tathā — tak; māna — poeta; apamānayoḥ — potupa; śīta — chlad; uṣṇa — páľava; sukha — šťastie; duḥkheṣu — nešťastie; samaḥ — rovnaký; saṅga-vivarjitaḥ — bez akejkoľvek spoločnosti; tulya — rovnaký; nindā — pohana; stutiḥ — chvála; maunī — mlčanie; santuṣṭaḥ — spokojný; yena kenacit — akokoľvek; aniketaḥ — bez domova; sthira — pevne; matiḥ — odhodlaný; bhakti-mān — zapojený v oddanej službe; me — Mne; priyaḥ — drahý; naraḥ — človek.
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.
Oddaný sa vždy vyhýba zlej spoločnosti. L̍udia majú niekedy vo zvyku jedného raz vychvaľovať a inokedy zas haniť, to je prirodzená vlastnosť ľudskej spoločnosti. Oddaný však nie je ovplyvnený vyumelkovanou chválou či pohanou, šťastím či nešťastím. Je veľmi trpezlivý. Nehovorí o ničom inom než o Kṛṣṇovi, a preto sa hovorí, že je mlčanlivý. Mlčať však neznamená prestať hovoriť, ale prestať hovoriť o nezmysloch. Človek by mal hovoriť o Kṛṣṇovi. Oddaný je za každých okolností šťastný, niekedy dostane dobré jedlo, inokedy nie, no v oboch prípadoch je spokojný. Neláme si hlavu nad tým, ako a kde bývať. Raz môže žiť pod stromom a inokedy v paláci, no neláka ho ani jedno, ani druhé. Hovorí sa, že má neochvejnú myseľ, pretože je pevný vo svojej odhodlanosti a poznaní. Možno sa v tomto verši niektoré vlastnosti opakovali, ale to len poslúžilo na zdôraznenie toho, že oddaný musí tieto vlastnosti získať. Bez dobrých vlastností sa nikto nemôže stať čistým oddaným. Harāv abhaktasya kuto mahad-guṇāḥ: človek, ktorý nie je oddaný Bohu, nemá žiadne dobré vlastnosti. Ak chce byť niekto považovaný za oddaného, musí v sebe tieto dobré vlastnosti vypestovať. Oddanou službou a vedomím Kṛṣṇu môžeme tieto vlastnosti automaticky vyvinúť a pritom nemusíme vynakladať nesmierne úsilie na ich dosiahnutie.