VERŠ 2
śrī-bhagavān uvāca
mayy āveśya mano ye māṁ
nitya-yuktā upāsate
śraddhayā parayopetās
te me yukta-tamā matāḥ
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; mayi — na Mňa; āveśya — upnutá; manaḥ — myseľ; ye — tí, ktorí; mām — Mňa; nitya — vždy; yuktāḥ — venovať sa; upāsate — uctieva; śraddhayā — s vierou; parayā — transcendentálna; upetāḥ — zaoberá sa; te — oni; me — Môj; yukta-tamāḥ — najdokonalejší v yoge; matāḥ — považujem.
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Za najdokonalejších považujem tých, ktorí Ma neustále uctievajú s veľkou a transcendentálnou vierou a ktorých myseľ je upretá na Moju osobnú podobu.
Kṛṣṇa odpovedá na Arjunovu otázku veľmi jasne: ten, kto upriamuje pozornosť na Jeho osobnú podobu a uctieva Ho s vierou a oddanosťou, je považovaný za najdokonalejšieho v yoge. Pre človeka, ktorí má takéto vedomie Kṛṣṇu, nejestvujú hmotné činnosti, lebo všetko vykonáva pre Kṛṣṇu. Čistý oddaný je neustále zamestnaný. Niekedy spieva, inokedy číta alebo načúva príbehom o Kṛṣṇovi, pripravuje prasādam (jedlo obetované Kṛṣṇovi), alebo ide na trh, aby Kṛṣṇovi niečo kúpil. Inokedy zase upratuje chrám, alebo umýva riad. Nech koná čokoľvek, nikdy nepremárni ani okamih bez oddanej služby, určenej pre potešeniu Kṛṣṇu. Také konanie je dokonalé samādhi.