VERŠ 20

Prostredníctvom poznania predloženého v tejto kapitole pochopíme, čo je telo (pole pôsobnosti) a kto je znalcom tela (individuálna duša a Nadduša). Telo je pole pôsobnosti a skladá sa z hmoty. Vtelená individuálna duša je puruṣa čiže živá bytosť, ktorá sa teší z telesných činností. Je jedným zo znalcov; tým druhým je Nadduša. Musíme si, samozrejme, uvedomiť, že ako Nadduša, tak aj individuálna duša sú rôznymi prejavmi Najvyššej Božskej Osobnosti. Živá bytosť je energiou Najvyššieho Pána a Nadduša je Jeho osobným aspektom.

Hmotná príroda i živá bytosť sú večné, čo znamená, že jestvovali už pred stvorením. Nielen hmotný prejav, ale aj živé bytosti patria do energie Najvyššieho Pána. Živé bytosti pritom predstavujú vyšší druh energie. Obe kategórie existovali už pred vznikom vesmíru. Hmotná príroda bola absorbovaná v tele Najvyššej Božskej Osobnosti, a keď si to okolnosti vyžadovali, opäť sa prejavila prostredníctvom mahat-tattvy. Aj živé bytosti sú v Najvyššom Pánovi, no keďže sú podmienené, stavajú sa proti oddanej službe Pánovi, následkom čoho nemôžu vstúpiť do duchovného neba. S postupným vývojom hmotnej prírody opäť dostanú možnosť konať v hmotnom svete, aby sa mohli pripraviť na vstup do duchovného sveta. To je tajomstvo hmotného stvorenia. Živé bytosti sú pôvodne duchovnými čiastočkami Najvyššieho Pána, no pre svoju vzdorovitú povahu sú podmienené hmotnou prírodou. Nie je dôležité, ako sa tieto živé bytosti alebo vyššie čiastočky Najvyššieho Pána dostali do styku s hmotnou prírodou. Najvyššia Božská Osobnosť však vie, ako a prečo sa to všetko stalo. Najvyšší Pán hovorí v písmach, že tí, ktorých priťahuje hmotná príroda, vedú ťažký boj o existenciu. Podľa popisu týchto pár veršov by malo byť jasné, že premeny a vplyvy hmotnej prírody a troch kvalít sú tiež produktom hmotnej prírody. Všetky premeny a rôznorodosti živých bytostí sa vzťahujú k telu. Na duchovnej úrovni sú všetky živé bytosti totožné.