VERŠ 25

Śrī Kṛṣṇa poučuje Arjunu o tom, že podmienené duše usilujúce o sebarealizáciu, možno rozdeliť do dvoch skupín. Ateisti, agnostici a skeptici nie sú schopní pochopiť duchovné záležitosti. Sú však aj iní, ktorí s pevnou vierou porozumeli duchovnému životu, totiž oddaní skúmajúci svoje „ja“, filozofi a tí, ktorí sa zriekajú plodov svojej práce. K ateistom a agnostikom patria aj tí, ktorí sa snažia presadiť monistickú doktrínu. Môžeme teda vidieť, že iba oddaní Najvyššieho Pána sú správne umiestnení v duchovnom poznaní, pretože vedia že za touto hmotnou prírodou jestvuje duchovný svet a Najvyššia Božská Osobnosť, všeprenikajúci Boh, ktorý vstupuje ako Paramātmā, Nadduša, do všetkých živých tvorov. Sú samozrejme aj ľudia, ktorí sa snažia pochopiť Najvyššiu Absolútnu Pravdu kultiváciou poznania, a tých môžeme tiež zaradiť do skupiny veriacich. Podľa sāṅkhya-filozofov sa svet skladá z dvadsiatich štyroch prvkov a za dvadsiaty piaty sa počíta individuálna duša. Keď títo filozofi pochopia, že individuálna duša je vo svojej prirodzenosti transcendentálna vzhľadom k hmotným prvkom, budú môcť pochopiť aj to, že nad individuálnou dušou bdie Najvyššia Božská Osobnosť. To je dvadsiaty šiesty prvok. Potom sa môžu postupne povýšiť na úroveň oddanej služby vo vedomí Kṛṣṇu. Tí, ktorí pracujú bez pripútanosti k plodom svojej práce, majú tiež správny postoj a dostanú príležitosť povýšiť sa na úroveň oddanej služby. V tejto śloke sa píše o ľuďoch, ktorí majú čisté vedomie a ktorí sa snažia nájsť Naddušu pomocou meditácie. Keď Ju v sebe objavia, povýšia sa na transcendentálnu úroveň. Sú aj iní, ktorí sa snažia pochopiť Najvyššiu Dušu pestovaním poznania, alebo tí, ktorí sa snažia Najvyššiu Božskú Osobnosť potešiť detinskou hrou, takzvaným systémom haṭha-yogy.