VERŠ 34
yathā prakāśayaty ekaḥ
kṛtsnaṁ lokam imaṁ raviḥ
kṣetraṁ kṣetrī tathā kṛtsnaṁ
prakāśayati bhārata
yathā — ako; prakāśayati — osvetľuje; ekaḥ — jeden; kṛtsnam — celý; lokam — vesmír; imam — toto; raviḥ — Slnko; kṣetram — toto telo; kṣetrī — duša; tathā — práve tak; kṛtsnam — celý; prakāśayati — osvetľuje; bhārata — ó, potomok Bharatov.
Ó, potomok Bharatov, tak ako jediné Slnko osvetľuje celý vesmír, tak živá bytosť osvetľuje vedomím celé telo.
Sú rôzne teórie týkajúce sa vedomia. V Bhagavad-gīte je použitý príklad so Slnkom a slnečným svetlom. Aj keď je Slnko situované na jednom mieste, osvetľuje celý vesmír. Podobne maličká duša sídliaca v srdci osvetľuje vedomím celé telo. Vedomie je preto dôkazom prítomnosti duše, tak ako slnečná žiara a svetlo sú dôkazom prítomnosti Slnka. Ak je duša prítomná v tele, je vedomie rozšírené po celom tele, no ako náhle ho opustí, opustí ho aj vedomie. To môže ľahko pochopiť každý inteligentný človek. Vedomie nie je produktom hmoty, ale známkou existencie živej bytosti. Hoci je vedomie živej bytosti kvalitatívne totožné s najvyšším vedomím, nie je najvyššie, pretože sa nevzťahuje na iné telá. No Nadduša sídliaca v srdci všetkých tiel ako priateľ individuálnej duše, si je vedomá všetkých tiel. To je rozdiel medzi zvrchovaným a individuálnym vedomím.