VERŠ 35
kṣetra-kṣetrajñayor evam
antaraṁ jñāna-cakṣuṣā
bhūta-prakṛti-mokṣaṁ ca
ye vidur yānti te param
kṣetra — telo; kṣetra-jñayoḥ — vlastník tela; evam — takto; antaram — rozdiel; jñāna-cakṣuṣā — vidieť zrakom poznania; bhūta — živá bytosť; prakṛti — z hmotnej prírody; mokṣam — oslobodenie; ca — tiež; ye — tí, ktorí; viduḥ — poznajú; yānti — priblížia sa; te — oni; param — Najvyšší.
Tí, ktorí zrakom poznania postrehnú rozdiel medzi telom a znalcom tela a pochopia proces oslobodenia sa zo zajatia hmotnej prírody, dospejú k najvyššiemu cieľu.“
Odkazom tejto trinástej kapitoly je, že každý by mal poznať rozdiel medzi telom, znalcom tela a Naddušou. Ďalej by sme mali poznať spôsob, ako sa vyslobodiť, opísaný v ôsmom až dvanástom verši, a tak dospieť k najvyššiemu cieľu.
Veriaci človek by mal najprv vyhľadať správnu spoločnosť, v ktorej môže načúvať o Bohu a postupne sa očistiť. Ak prijme duchovného učiteľa, naučí sa rozlišovať medzi dušou a telom, a to sa stane základom jeho ďalšieho duchovného rozvoja. Duchovný učiteľ učí svojich žiakov, ako sa vyslobodiť z hmotného poňatia života. Napríklad Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte poučuje Arjunu, aby ho vyslobodil z pút hmotných myšlienok a úvah.
Môžeme vidieť, že toto telo je hmota — dá sa rozložiť na dvadsaťštyri hmotných prvkov. Telo je hrubohmotný prejav. Jemnohmotný prejav zahŕňa myseľ a psychologické funkcie, a životné príznaky sú interakcie týchto prvkov. Okrem nich a nad nimi však jestvujú duša a Nadduša, majúce vlastnú a odlišnú identitu. Hmotný svet začne byť činný, len čo sa duša dostane do styku s dvadsiatimi štyrmi hmotnými prvkami. Človek, ktorý vidí, že celé hmotné stvorenie je kombináciou duše a hmoty a pozná postavenie Najvyššej Duše, si zaslúži, aby sa vrátil do duchovného sveta. Tieto veci sú určené k zamysleniu a realizácii, a každý by mal tejto kapitole dokonale porozumieť prostredníctvom duchovného učiteľa.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k trinástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Príroda, požívateľ, vedomie.“