VERŠ 10
kāmam āśritya duṣpūraṁ
dambha-māna-madānvitāḥ
mohād gṛhītvāsad-grāhān
pravartante ’śuci-vratāḥ
kāmam — žiadostivosť; āśritya — uchyľujú sa; duṣpūram — nenásytnému; dambha — z pýchy; māna — a falošnej prestíže; mada-anvitāḥ — naplnené domýšľavosťou; mohāt — z ilúzie; gṛhītvā — uchopiť; asat — dočasné; grāhān — veci; pravartante — konajú; aśuci — nečistí; vratāḥ — predsavzatie.
Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí.
Tento verš opisuje mentalitu démonských ľudí. Ich nenásytnosť nemá konca a stále chcú zvyšovať štandard hmotného pôžitku. Hoci sú vždy plní úzkosti, pretože sú pútaní k dočasným veciam, pokračujú pod vplyvom ilúzie v tých istých činnostiach. Nemajú poznanie a nevidia, že sa uberajú nesprávnou cestou. Keďže prijímajú dočasné veci, vytvárajú si vlastného Boha a vlastné hymny, ktoré v prípade potreby spievajú. Následkom toho sú čoraz viac priťahovaní k dvom veciam, a to k pohlavnému pôžitku a k hromadeniu hmotného bohatstva. Slová aśuci-vratāḥ (predsavzatie nečisto konať) sú v tejto súvislosti veľmi dôležité. Démonských ľudí zaujímajú iba víno, ženy, hazardné hry a jedenie mäsa. To sú ich aśuci, nečisté návyky. Ich domýšľavosť a pýcha ich zavše núti vytvárať akési náboženské zásady, ktoré však Vedy neuznávajú. Títo démonskí ľudia sú falošne uctievaní po celom svete, napriek tomu, že sú preň najhanebnejším prínosom. Hoci klesajú priamo do pekla, považujú sa za veľmi pokročilých.