No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 20

āsurīṁ yonim āpannā
mūḍhā janmani janmani
mām aprāpyaiva kaunteya
tato yānty adhamāṁ gatim

āsurīm — démonské; yonim — druhy; āpannāḥ — získajú; mūḍhāḥ — hlupáci; janmani janmani — zrodenie za zrodením; mām — ku Mne; aprāpya — nedospejú; eva — iste; kaunteya — o, syn Kuntī; tataḥ — po tom; yānti — ide; adhamām — zavrhnutého; gatim — určenie.

Život za životom sa tieto osoby ocitajú v démonských životných druhoch a nikdy Ma nedosiahnu, ó, syn Kuntī. Postupne klesajú do najhorších druhov existencie.

Je známe, že Boh je milosrdný ku všetkým, no tu môžeme vidieť, že nie je milosrdný k démonským osobám. V tomto verši sa jasne uvádza, že démonskí ľudia sú život za životom uvrhovaní do démonských lôn a zbavení Božej milosti klesajú hlbšie a hlbšie, až sa nakoniec dostanú do tiel psov, mačiek a prasiat. V tomto verši sa jasne hovorí, že takí démoni nemajú prakticky nijakú šancu získať Božiu milosť v žiadnom štádiu svojich budúcich životov. Vo Vedach sa tiež píše, že také osoby postupne klesajú do tiel psov a prasiat. V tejto súvislosti by mohla byť vznesená námietka, že Boh by nemal byť považovaný za absolútne milosrdného, keď nedokáže byť milosrdný k démonom. Na túto námietku odpovedá Vedānta-sūtra: Boh k nikomu nechová nenávisť. Umiestnenie asurov, démonov, do najnižších životných druhov je iba inou formou Jeho milostivosti. Niekedy týchto asurov zabije sám Najvyšší Pán, no také zabitie je pre nich dobré, pretože z Ved sa môžeme dozvedieť, že každý, koho zabije Najvyšší Pán, dosiahne oslobodenie. V histórii môžeme nájsť veľa príkladov démonov (Rāvaṇa, Kaṁsa, Hiraṇyakaśipu), ktorým sa Pán zjavil v rôznych inkarnáciách, aby ich zabil, a tak asurom, ak majú šťastie, preukazuje Boh milosrdenstvo tým, že ich zabije.

« Previous Next »