VERŠ 16
manaḥ-prasādaḥ saumyatvaṁ
maunam ātma-vinigrahaḥ
bhāva-saṁśuddhir ity etat
tapo mānasam ucyate
manaḥ-prasādaḥ — uspokojenie mysle; saumyatvam — bez neúprimnosti k druhým; maunam — vážnosť; ātma — seba; vinigrahaḥ — ovládanie; bhāva — povaha; saṁśuddhiḥ — očista; iti — tak; etat — toto; tapaḥ — odriekanie; mānasam — mysle; ucyate — hovorí sa.
A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.
Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Myseľ musí byť cvičená tak, aby vždy myslela na dobro druhých. Najlepším tréningom pre myseľ je vážnosť v myslení. Človek by sa nemal nikdy odchýliť od vedomia Kṛṣṇu a mal by sa vyhýbať uspokojovaniu zmyslov. Očistiť svoju povahu znamená byť si vedomý Kṛṣṇu. Uspokojenie mysle môžme dosiahnuť iba tak, že prestaneme myslieť na zmyslový pôžitok. Čím viac myslíme na zmyslový pôžitok tým viac je naša myseľ nepokojná. V súčasnej dobe zbytočne zamestnávame myseľ mnohými plánmi za účelom zmyslového pôžitku, a preto naša myseľ nemôže nájsť pokoj. Najlepším riešením je obrátiť našu myseľ k vedskej literatúre, k Purāṇam a Mahābhārate, ktoré sú plné uspokojujúcich príbehov. Človek môže využiť poznanie a očistiť sa. Myseľ by nemala byť poškvrnená falošnosťou. Mali by sme myslieť na dobro všetkých. Mlčať znamená neustále myslieť na sebarealizáciu. Človek vedomý si Kṛṣṇu zachováva dokonalou mlčanlivosť. Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Človek musí byť priamy vo svojom konaní, a tak očistí svoju existenciu. Všetky tieto vlastnosti vytvárajú odriekania mentálnych činností.