VERŠ 23
oṁ tat sad iti nirdeśo
brahmaṇas tri-vidhaḥ smṛtaḥ
brāhmaṇās tena vedāś ca
yajñāś ca vihitāḥ purā
oṁ — označenie Najvyššieho; tat — to; sat — večný; iti — tak; nirdeśaḥ — označenie; brahmaṇaḥ — Najvyššieho; tri-vidhaḥ — trojaké; smṛtaḥ — je považovaná; brāhmaṇāḥ — brāhmaṇi; tena — s týmto; vedāḥ — vedska literatúra; ca — tiež; yajñāḥ — obeť; ca — tiež; vihitāḥ — používali; purā — prv.
Od počiatku stvorenia sa na označenie Najvyššej Absolútnej Pravdy používali tri slová — oṁ tat sat. Tieto tri symbolické zastúpenia odriekavali brāhmaṇi, keď spievali vedske hymny a prinášali obete určené na uspokojenie Najvyššieho.
Už bolo vysvetlené, že pokánie, obeť, dobročinnosť a jedlo sa rozdeľujú do troch kategórií: dobra, vášne a nevedomosti. Či už patria do prvej, druhej alebo tretej triedy, sú znečistené hmotnou prírodou. Ak sú však určené k potešeniu Najvyššieho — oṁ tat sat, večnej Najvyššej Božskej Osobnosti — stanú sa prostriedkom duchovného pokroku. Tento cieľ naznačujú pokyny písiem. Slová oṁ tat sat označujú Absolútnu Pravdu, Najvyššiu Božskú Osobnosť. Vo vedskych hymnách nájdeme slovo oṁ všade.
Ten, kto jedná bez ohľadu na príkazy písiem, Absolútnu Pravdu nedosiahne. Môže získať dočasné výsledky, no nedosiahne konečný zmysel života. Z toho plynie, že dobročinnosť, obeť a pokánie musia byť vykonávané v kvalite dobra. Ak sú vykonávané v kvalite vášne a nevedomosti, patria zaiste do nižšej triedy. Tieto tri slová, oṁ tat sat, sú recitované v spojení so svätým menom Najvyššieho Pána, napríklad oṁ tad viṣṇoḥ. Keď sa recitujú vedske hymny alebo odriekava sväté meno Najvyššieho Pána, pridáva sa oṁ. To je naznačené vo vedskych písmach. Tieto tri slová pochádzajú z vedskych hymien. Oṁ ity etad brahmaṇo nediṣṭhaṁ nāma (Ṛg Veda) naznačuje prvý cieľ. Tat tvam asi (Chāndogya Upaniṣad 6.8.7) naznačuje druhý cieľ a sad eva saumya (Chāndogya Upaniṣad 6.2.1) naznačuje cieľ tretí. Dovedna tvoria oṁ tat sat. Keď Brahmā, prvá stvorená živá bytosť ešte za pradávnych čias vykonával obete, oslovoval týmito troma slovami Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ten istý princíp je stále nasledovaný postupnosťou duchovných učiteľov. Tento hymnus je teda veľmi dôležitý a významný. V Bhagavad-gīte sa preto hovorí, že každá práca by mala byť vykonávaná pre oṁ tat sat alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ak recitujeme tieto tri slová počas pokánia, dobročinnosti a obetí, jednáme v duchu vedomia Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu je vedecký proces transcendentálnych činností, ktorý každému umožňuje vrátiť sa domov, späť k Bohu. Takým transcendentálnym konaním nevyjde nazmar ani to najmenšie úsilie.