VERŠ 2
śrī-bhagavān uvāca
kāmyānāṁ karmaṇāṁ nyāsaṁ
sannyāsaṁ kavayo viduḥ
sarva-karma-phala-tyāgaṁ
prāhus tyāgaṁ vicakṣaṇāḥ
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kāmyānām — so žiadosťou; karmaṇām — činnosti; nyāsam — odriekanie; sannyāsam — životné štádium odriekania; kavayaḥ — učenie; viduḥ — vedia; sarva — všetko; karma — činy; phala — plodov; tyāgam — odriekanie; prāhuḥ — nazývajú; tyāgam — odriekanie; vicakṣaṇāḥ — skúsení.
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Zanechanie činností, ktoré sa zakladajú na hmotných túžbach, nazývajú veľkí učenci životným štádiom odriekania (sannyāsa). A zrieknutie sa plodov všetkých činností sa podľa múdrych nazýva odriekanie (tyāga).
Človek musí skoncovať s činnosťami vykonávanými pre ich plody. To je pokyn Bhagavad-gīty. Nesmie sa však zriekať činností, ktoré vedú k pokroku v duchovnom poznaní. To bude jasne vysvetlené v nasledujúcom verši. Vo vedskej literatúre sú popísané mnohé metódy, určené na vykonávanie obetí, pomocou ktorých možno získať dobrého syna, alebo sa povzniesť na vyššie planéty, avšak obetné činy, ktoré sú hmotne motivované by sme mali zavrhnúť. Nesmieme však zanechať tie obetné činy, ktoré očisťujú srdce alebo vedú k pokroku v duchovnej vede.