No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 1

arjuna uvāca
sannyāsasya mahā-bāho
tattvam icchāmi veditum
tyāgasya ca hṛṣīkeśa
pṛthak keśi-niṣūdana

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsasya — odriekanie; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; tattvam — pravda; icchāmi — želám si; veditum — porozumieť; tyāgasya — odriekanie; ca — tiež; hṛṣīkeśa — ó, vládca zmyslov; pṛthak — inak; keśi-niṣūdana — ó, hubiteľ démona Keśī.

Arjuna riekol: „Ó, bojovník mocných paží, chcel by som vedieť, čo je zmyslom odriekania (tyāga) a čo znamená životné štádium odriekania (sannyāsa), ó, hubiteľ démona Keśī, ó, Pane zmyslov.“

Bhagavad-gītā vlastne končí sedemnástou kapitolou. Osemnásta kapitola je doplnkovým zhrnutím vyššie prebratých tém. Vo všetkých kapitolách Bhagavad-gīty Pán Kṛṣṇa zdôrazňuje, že najvyšším životným cieľom je oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti. To isté je zhrnuté v osemnástej kapitole ako najdôvernejšia cesta poznania. V prvých šiestich kapitolách sa zdôrazňuje oddaná služba: yoginām api sarveṣām... „Zo všetkých yogīnov a transcendentalistov je najlepší ten, kto neustále myslí na Mňa.“ (Bg.6.47). Nasledujúcich šesť kapitol pojednáva o čistej oddanej službe, jej podstate a činnostiach. V posledných šiestich kapitolách sa popisuje poznanie, odriekanie, činnosti hmotnej a transcendentálnej povahy a oddaná služba. Z toho sa ďalej vyvodzuje, že všetky skutky majú byť konané v spojení s Najvyšším Pánom, čo bolo zhrnuté slovami oṁ tat sat, poukazujúcimi na Viṣṇua, Najvyššiu Osobu. V tretej časti Bhagavad-gīty bola oddaná služba definovaná ako najvyšší životný cieľ, s odkazmi na predchádzajúcich ācaryov a Brahma-sūtru, Vedānta-sūtru. Podaktorí stúpenci neosobnej filozofie sa nazdávajú, že vlastnia monopol na poznanie Vedānta-sūtry, no zmyslom Vedānta-sūtry je dospieť k pochopeniu oddanej služby, pretože Vedānta-sūtru zostavil samotný Pán a je jej znalcom. To je opísané v pätnástej kapitole. Vo všetkých písmach, všetkých Vedach je cieľom oddaná služba. To je vysvetlené v Bhagavad-gīte.

V druhej kapitole sa nachádza prehľad obsahu Bhagavad-gīty a v osemnástej kapitole súhrn všetkých pokynov. Zmyslom života sa rozumie odriekanie a dosiahnutie transcendentálneho stavu, ktorý je nad tromi kvalitami hmotnej prírody. Arjuna si prial, aby Kṛṣṇa vysvetlil tieto dva odlišné odborné výrazy, ktoré majú v Bhagavad-gīte veľký význam, totiž tyāga (odriekanie) a sannyāsa (životné štádium odriekania). Preto sa pýtal na význam týchto slov.

Mená Hṛṣīkeśa a Keśi-niṣūdana, ktoré boli v tomto verši použité na oslovenie Najvyššieho Pána, sú rovnako významné. Hṛṣīkeśa je Kṛṣṇa, pán všetkých zmyslov, ktorý nám vždy môže pomôcť dosiahnuť vyrovnanosť mysle. Arjuna Ho prosil o také zhrnutie Bhagavad-gīty, pomocou ktorého si bude môcť zachovať duševnú rovnováhu. Napriek tomu ho trápia pochybnosti, a pochybnosti sa vždy prirovnávajú k démonom. Preto oslovil Kṛṣṇu Keśi-niṣūdana. Keśī bol hrozný démon, ktorého Pán zabil. Teraz Arjuna očakáva, že Kṛṣṇa zabije aj jeho démona pochybnosti.

« Previous Next »