VERŠ 62
tam eva śaraṇaṁ gaccha
sarva-bhāvena bhārata
tat-prasādāt parāṁ śāntiṁ
sthānaṁ prāpsyasi śāśvatam
tam — Jemu; eva — iste; śaraṇam gaccha — odovzdať sa; sarva-bhāvena — v každom ohľade; bhārata — ó, potomok Bharatov; tat-prasādāt — Jeho milosťou; parām — transcendentálny; śāntim — mier; sthānam — sídlo; prāpsyasi — dosiahneš; śāśvatam — večné.
Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.
Živá bytosť by sa mala odovzdať Najvyššej Božskej Osobnosti sídliacej v srdci všetkých tvorov. Tak sa oslobodí od všetkých strastí hmotného bytia. Ak sa človek odovzdá úplne, nielenže sa oslobodí od všetkých útrap, ale nakoniec dospeje aj k Najvyššiemu Pánovi. Vo Vedach je transcendentálny svet opísaný ako tad viṣṇoḥ paramaṁ padam (Ṛg Veda 1.22.20). A keďže celé stvorenie je Božím kráľovstvom, všetko hmotné je v skutočnosti duchovné. Paramaṁ padam však poukazuje špeciálne na Pánove večné sídlo, zvané Vaikuṇṭha alebo duchovný svet.
V pätnástej kapitole Bhagavad-gīty sa píše: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. „Pán sídli v srdciach všetkých.“ Keď sa teda odporúča odovzdať sa Nadduši v srdci, znamená to odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi. V desiatej kapitole prijal Arjuna Kṛṣṇu ako Najvyššieho: paraṁ brahma paraṁ dhāma. Prijal Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť a ako útočisko celého tvorstva nielen z pozície vlastnej skúsenosti, ale aj na základe takých veľkých autorít, ako Nārada, Asita, Devala a Vyāsa.