VERŠ 77
tac ca saṁsmṛtya saṁsmṛtya
rūpam aty-adbhutaṁ hareḥ
vismayo me mahān rājan
hṛṣyāmi ca punaḥ punaḥ
tat — onú; ca — tiež; saṁsmṛtya — spomeniem si; saṁsmṛtya — spomeniem si; rūpam — podobu; ati — veľmi; adbhutam — úžasnú; hareḥ — Śrī Kṛṣṇu; vismayaḥ — úžas; me — môj; mahān — veľký; rājan — ó, kráľ; hṛṣyāmi — radujem sa; ca — tiež; punaḥ punaḥ — znovu a znovu.
Ó, kráľ, kedykoľvek si spomeniem na úžasnú podobu Śrī Kṛṣṇu, zmocní sa ma ešte väčší úžas a znovu a znovu sa radujem.
Zdá sa, že Sañjaya mohol Vyāsovou milosťou uzrieť aj vesmírnu podobu, ktorú Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi. Ako už bolo povedané, Kṛṣṇa nikdy predtým takúto podobu nezjavil. Mohol ju vidieť iba Arjuna, a napriek tomu ju mohlo uzrieť ešte niekoľko veľkých oddaných. Vyāsa bol jedným z nich. Je jedným z najväčších Kṛṣṇových oddaných a je uznávanou splnomocnenou inkarnáciou Kṛṣṇu. Umožnil túto podobu uzrieť svojmu žiakovi Sañjayovi, ktorý si ju teraz vybavuje vo svojej mysli a zažíva opätovnú radosť.