VERŠ 21
vedāvināśinaṁ nityaṁ
ya enam ajam avyayam
kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha
kaṁ ghātayati hanti kam
veda — vedieť; avināśinam — nezničiteľná; nityam — vždy jestvujúca; yaḥ — ten, kto; enam — táto (duša); ajam — nezrodená; avyayam — nemenná; katham — ako; saḥ — on; puruṣaḥ — osoba; pārtha — ó, Pārtha (Arjuna); kam — ktorý; ghātayati — spôsobuje bolesť; hanti — zabije; kam — ktorý.
Ó, Pārtha, ako môže človek, ktorý vie, že duša je nezničiteľná, nezrodená, večná a nemenná, niekoho zabiť alebo dať niekoho zabiť?
Všetko má svoje správne uplatnenie. Kto má dokonalé poznanie, vie, kde a ako danú vec správne použiť. Násilie má tiež svoje uplatnenie a človek, ktorý má dokonalé poznanie, vie, ako a kde ho použiť. Keď sudca odsúdi človeka, ktorý spáchal vraždu, na trest smrti, nemožno mu to vyčítať, pretože násilie, ktoré tu použil, sa zhoduje s právnym zákonom. V Manu-saṁhite, zákonníku ľudskej spoločnosti, je napísané, že toho, kto sa dopustí vraždy, treba odsúdiť k trestu smrti, aby potom vo svojom ďalšom živote nemusel za svoj hriech trpieť. Preto je trest smrti za vraždu vlastne prospešný. Takisto, keď Kṛṣṇa vydá pokyn použiť násilie, je to v mene najvyššej spravodlivosti. Arjuna by preto mal tento pokyn nasledovať, pretože človeka, alebo lepšie povedané, dušu nemožno zabiť. Násilie použité v službe Kṛṣṇovi v skutočnosti nemôže byť nazývané násilím. Pre spravodlivosť je tzv. násilie dovolené. Cieľom chirurgickej operácie nie je pacienta zabiť, ale naopak, použitím „násilia“ ho vyliečiť. Arjunova účasť v boji pod Kṛṣṇovým vedením a s plným vedomím teda nie je hriešna a Arjuna za to nemusí niesť žiadne následky.